Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 28-3-2024, meniny má Soňa
pasik
Aktuality
Kurzy a semináre
Vyhľadávanie:
Členská zóna
Video materiály
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

Seminár začal v piatok večer tréningom zameraným na aplikácie a boj na zemi. Táto oblasť bojových umení mňa osobne veľmi baví, a preto sa pre mňa seminár nemohol začať lepšie. Tu som si aj hneď uvedomil, aká dôležitá je pri cvičení naša pozornosť. Tak napríklad som si vôbec nevšimol, že pri jednej aplikácii na zemi sa chodidlo z oblasti brucha presunie o pár centimetrov ďalej ku hrudi. Dokonca aj keď nám to sensej predtým štyri razy pomaly ukázal. Alebo sme s Katkou robili páku na ruku, ktorá v technike vôbec nemala byť. Jednoducho sme si ju tam nevedome „prirobili.“

Na druhý deň sme si precvičili kata z nášho systému a potom sme sa naučili Jyu aplikácie z Gekisai dai ichi. Tu ma znova zaujalo, ako sa dajú takéto aplikácie „vybrať“ z takej na pohľad jednoduchej formy a do akej hĺbky sa dajú jednotlivé kata študovať. A samozrejme nejde len o konkrétne techniky ale aj princípy techník a pohybov, ktoré sú v kata obsiahnuté. A to je len malá časť štúdia...

Pri obede (mali sme už tradične výborný guláš) som si uvedomil, aké je dôležité byť aj pri jedle spoločne. Samozrejme nejde len o ten obed, ale potom sa to prenáša všade inde. Tak ako keď na tréningu trénujeme kata spolu, tak aj pri obede alebo večeri si môžeme dobré jedlo vychutnať spolu a nie každý inde. Predtým som tieto „detaily“ tak nevnímal, ale zmenilo sa to po jednom výlete z Vysokej školy.
Takisto sme boli celá trieda na týždeň spolu na praxi. Lenže rozdiel bol v tom, že si každý robil svoje, jeden druhého sme moc nerešpektovali a keď sme mali voľno, každý bol niekde inde. Na tom, že každý chcel byť sám alebo iba s tými, ktorých už dobre pozná, nie je v podstate nič zlé, ale výsledok bol taký, že som sa o nikom z kolektívu nedozvedel nič nové a nemal som z toho jednoducho dobrý pocit. Niekedy však musíme zažiť aj rozdielne veci, na aké sme zvyknutí, aby sme na ne získali iný pohľad.

Večer nám sensej pripomenul, že pri tréningu netreba veľa rozprávať, ale treba sa plne koncentrovať na cvičenie (čo sme nakoniec videli aj v Nemecku na letnom seminári). Keď nad tým tak spätne rozmýšľam, tak to dohadovanie so spolucvičiacim vzniká z nepozornosti keď niečo senseji ukazujú a vyúsťuje zasa v nepozornosť pri cvičení, ktorú nám uberá neustále diskutovanie o technike. Je to akoby začarovaný kruh, k prekonaniu ktorého treba asi naozaj len viac pozornosti a sústredenia na to, čo práve robíme. Či už v karate alebo v živote.

Posledný deň sme precvičovali techniky lepkavých rúk – Kakie. Pri týchto technikách je dôležité nehľadieť len na seba, ale aj na spolucvičaceho – teda byť POZORNÝ a vnímať ho. Napríklad aby sme vedeli vytušiť prípadný útok, alebo zavnímať, kedy je vhodný okamih pre vlastný útok.  A samozrejme som sa dozvedel, že som znovu zabudol kakie kata.

Záverom by som sa chcel vrátiť ku skupine. Každý človek má trochu odlišné záujmy, vlastnosti atď. a niekto by mohol namietať prečo robiť veci spoločne, prečo sa baviť spolu a nie len napr. s najlepším kamarátom. No ja si myslím, že každý človek nás môže obohatiť a konkrétne v našej skupine máme možno jednu výhodu – všetkých nás spája láska k bojovým umeniam a k budó.

Michal Mrvečka
2.kyu
Dokan dojo Martin

nacitavam
zavrieť