Ani presne neviem ako by som slovami úplne vyjadrila aký mám pocit z tohtoročného letného
seminára, ktorý sa konal v Liptovskom Mikuláši. Keď mám úprimne povedať, na jeho začiatku moje pocity neboli veľmi príjemné, sprevádzal ma akýsi zvláštny pocit neistoty, či vôbec patrím do tej skupinky ľudí, ktorej sa stávam súčasťou. Moje pocity sa však veľmi rýchlo otočili o 180°, pretože aj keď som veľa ľudí nepoznala, cítila som, že každému jednému záleží na tom aby sme boli jeden súdržný tím čo sa najviac prejavilo pri spoločnom varení alebo večernej hre kedy každý prispel svojou malou časťou, a tak dotváral spoločné dielo a pomáhal mi pomaly pochopiť čo znamená Budo. Mala som skvelú príležitosť ako lepšie spoznať samú seba a aj ostatných. Zistila som o sebe kopec nových vecí a je to celkom paradox, že o niektorých veciach ktorých som sama tvorcom, som vôbec netušila.

Tréningy boli naozaj rozmanité, od ne waza cez kihon techniky a bojutsu až po dokusany so Senseimi. Mali sme možnosť vyskúšať si funkčnosť našich techník aj na iných ľuďoch s akými sme zvyknutí cvičiť a tak aj získať nové vedomosti. Hlavne pri tréningu s vyššími a ťažšími ľuďmi sa mi potvrdilo, že možno ani nie je tak dôležitá technika ako správny moment, v ktorom ju použiť a som si istá, že veľa princípov a poznatkov, ktoré sme získali alebo získavame vo fyzickom tréningu môžeme aplikovať aj v niektorej z oblastí všedného života. Páčilo sa mi ako sme boli učiteľmi jeden pre druhého. My ženy sme odkukli trochu tvrdosti od mužov a oni sa zas od nás naučili ako byť jemnejší napr. pri kakiách.

Ako tomu na seminároch býva, mali sme možno rozvíjať nie len bojové, ale aj iné umenia, ako hru na gitare, spev, varenie, hranie šachu alebo aj rozprávanie vtipov. Niekedy bolo umením aj nezaspať pri večerných sedeniach, kde sme dobrovoľne zápasili s klipkajúcimi očami a padajúcou hlavou, pretože rozhodne stojí za to obetovať pár hodín v jednej z hladín a namiesto toho počúvať, zapájať sa a upevňovať si vzťahy s ostatnými.

Zo seminára som si odniesla pokoj na duši a lásku v srdci s vedomím toho, že raz za čas sa niekomu otvoriť nie je na škodu, čo je pre mňa zároveň aj výzvou, pretože to nie je vec, ktorú by som robila bežne a s ochotou. Ďalej veľkú dávku motivácie za ktorú vďačím všetkým zúčastneným, či už nižším pásom pri pohľade na ich radosť z učenia sa nových vecí alebo vyšším pásom vrátane Senseiov, ktorým z mojej strany patrí veľký obdiv za to, kam až je možné sa v praktikovaní bojových umení dostať. Nepochybne mnohí pri pohľade na nich túžime jedného dňa byť tak ďaleko ako oni.

Na rozdiel od miestneho občana, ktorý po nás kričal že treba robiť a nie špacírovať sa :-), ja cítim,
že sme urobili niečo užitočné a pokiaľ nás táto cesta bude ťahať, budeme po nej kráčať aj naďalej, najlepšie ako vieme. A dokonca, príjemný pocit, ktorý som si domov doniesla umocnilo aj pár ľudí v mojom okolí, ktorí mi oznámili, že som schudla :-D.

Takýto bol tento seminár. Najlepší z tých na ktorých som bola a dúfam, že “najhorší“ z tých na
ktorých ešte budem.

Kristína Gejdošová
9. kyu IRKK