Po polroku sme si mali možnosť opäť zažiť týždňový seminár. Veľmi ma potešilo, že sa po dlhom čase konal takýto seminár na Slovensku. Nie žeby som chodila do zahraničia nerada, ale ušetrilo nám to únavnú celodennú cestu, čo sa aspoň u mňa odzrkadlilo na úvodnej dobrej nálade. Aj slovenské aquaparky sa už môžu porovnávať s tými talianskymi.

 

Začiatok semináru sa niesol ešte v trošku ťažšom duchu správneho začleňovania sa do skupiny a nabehnutia na iný režim, ako mnohí poznajú z domu. No ako začali tréningy všetko sa postupne ukludnilo. Tréningy boli oproti iným týždňovým seminárom miernejšie. Hlavne po fyzickej stránke. Za čo som senseiom nesmierne vďačná, lebo aj to prispelo k tomu, že som bez problémov vydržala cvičiť celý týždeň a tak sa mohla mnoho naučiť. Síce sme nemali každý deň svalovicu, čo má tiež svoje čaro, ale mali sme možnosť všetko si poriadne vybehať a bol aj dostatok času na učenie sa nových vecí.

 

 

Ako hnedý pás a jeden z členov nášho kuchárskeho tímu mi nedá ešte neoceniť najmä nižšie pásy, ktoré bez známok najmenšej nechuti pomáhali pri príprave jedla, aj iných organizačných činností. Páčila sa mi aj vaša aktivita, ktorá prišla bez cudzieho podnetu. Dúfam, že vám aj naozaj chutilo a netvárili ste sa tak len zo zdvorilosti.

 

Na záver sa chcem opätovne poďakovať senseiom za ďalší super seminár, všetkým zúčastneným za pohodovú atmosféru a aj za možnosť spať na posteli. J Naozaj sa oplatí chodiť na každý týždňový seminár. Je zaujímavé pozorovaťm aké sú v rovnaké a predsa odlišné, s inými zážitkami, s inými pocitmi a novými skúsenosťami. Už teraz som zvedavá, čo nás čaká v zime.

 

Veronika Vilhanová

1. kyu IRKK