Májový výstup na Martinské Hole 2012

Za posledné roky si škola Dokan, teda my ako jej členovia, zaužívali príjemný zvyk a peknú tradíciu vítania jari prostredníctvom spoločného trávenia príjemných momentov a prípadného lepšieho spoznania sa. Toto krásne obdobie plné rozkvitnutej prírody, zelenajúcich sa stromov a tých najrôznorodejších májových vôní využívame na spoločnej „chatovačke“, spojenej s výstupom (ak už nie úplne na Hole) aspoň „k delu“ a taktiež s vytúženým gulášom pre tých vyhladovaných po turistike. Rady by sme sa s vami podelili o skúsenosť, ako to bolo na tohtoročnej akcii...

            Ako tradične, tak aj tento rok sme sa stretli v skorých doobedňajších hodinách pri ZŠ Gorkého na Podháji. Odtiaľ sme sa zorganizovali a rozišli. Malá skupinka ľudí išla na chatu zaviesť veci a variť guláš, kým tí ostatní sa vybrali na menšiu turistiku. Akcie sa zúčastnili nie len členovia karate, ale aj ich rodičia a priatelia. Počasie nám veru prialo. Svietilo slniečko a bolo príjemne teplo.

            Traja sme šli teda variť guláš. My dve síce nemôžeme hovoriť o zážitkoch z turistiky, ale počas varenia sme si aj s Dávidom zažili hodne smiešnych chvíľ. Spočiatku nám nešlo zapojiť vodu, ale keď sa to konečne podarilo, začali sme čistiť cibuľku, zeleninu a zemiaky do gulášu. Všetko išlo tak ako malo, ale keď prišiel čas na prípravu sójového mäsa, zistili sme, že hodne roboty je ešte pred nami a ostatní sa už budú pomaly vracať z túry.

            Počas dorábania jedla sa pred chatou uskutočnila inštruktáž k orientačnému behu. Počas prvých minút inštruktáže to vyzeralo, že nie každému je jasné ako trafí späť do chaty len za pomoci buzoly, stanovísk a podivnej mapky na papieri. Nakoniec však pochopili hádam všetci, i keď pár sa ich vrátilo v značnom časovom odstupe (Dezorientačný beh :-D ). Známky hlbokého bádania lesom sa javili najmä na oblečení, u niektorých menej šťastných aj na tele.

             Po príchode všetkých zúčastnených sme sa pustili do gulášu. Pravdepodobne bol chutný, keďže neprišli žiadne reklamácie a niektorí si naložili aj dvakrát. Najedení s novou energiou sa rozprúdila zábava vo forme či už rozprávania, hier, hojdania sa, ochutnávania koláčov alebo experimentov so šľahačkou. Dostali sme aj krátku prednášku o prežití vo voľnej prírode, kde sme sa dozvedeli, ktoré chutné príšerky chrumkať keď sme hladní, ako a kde prespať či ukážka používania kresadla pri založení ohňa.

            V podvečerných hodinách sa pobrali do ruky gitary a spevníky. Spievalo sa celé hodiny a až posledná strana hrubého zoznamu skladieb nás zastavila.
            Neskoro v noci sa zábava presunula do fázy večerných rozhovorov, pri ktorých sme sledovali hviezdy a ohrievali sa pri hasnúcom ohni. Nakoniec sa niektorí rozhodli prespať vonku, či už v stane, pod celtou alebo len tak v spacákoch. Môžem za seba (Kika) povedať, že na spacák nebola prílišná zima. Posteľ teda vôbec nechýbala a navyše, z nej nevidíte noblesnú oblohu posiatu hviezdami a letiace družice, či nepočujete okolo seba pobehovať a šuchotať v lístí rozličnú zver.

            Ráno na druhý deň nás počasie opäť nesklamalo. Slnko svietilo a hrialo. Naraňajkovali sme sa a ešte hodne dlho rozprávali. Dojedol sa guláš z dňa predtým a postupne sme začali upratovať chatu a okolie. Keď sa všetko pobalilo a pripravilo, išli sme ešte na zmrzlinu, ktorá je kúsok od chaty na Stráňach, a potom už rovno domov s novými zážitkami, na ktoré tak rýchlo nezabudneme.

Dáška Višňovcová a Kristína Kotlebová

Dokan Dojo Martin