Z tohto seminára si odnášam domov predovšetkým veľmi príjemné pocity z pokojnej a zároveň radostnej atmosféry v ktorej sa nieslo a ktorou pripomínalo skôr stretnutie veľkej rodiny. Mojou skúsenosťou býva, že zo sústredenia odchádzam väčšinou unavený, aj keď príjemne, ale predsa len unavený. Tento krát som však skôr bol príjemne oddýchnutý. Je možné že sa na tom z časti podpísala nová tradícia, v ktorej, ako dúfam, sa bude naďalej pokračovať. Táto nová tradícia, tento priam božský vynález o ktorom hovorím, sa nazýva dobrovoľný tréning. Jeho najväčšou výhodou je to, že umožňuje aby ste si zároveň zacvičili a naučili sa niečo nové vo svoje praxi karate, a zároveň si oddýchli. Je však tiež možné, že za svoje pocity vďačím novým informáciám o tom, ako správne cvičiť základnú techniku.
Seminár, ktorý by sa asi najlepšie dal zhrnúť slovami Michala Krajčiho: „ Po 11 rokoch cvičenia karate som ho konečne začal študovať.“, bol totiž zameraný na kihon, teda základnú techniku. Kihon, "základná škola" techniky je prvou bránou ku trom najväčším pokladom karate: pokojnej a bdelej mysli, zdraviu na fyzickej aj energetickej úrovni a účinnej bojovej technike.
My sme sa tento krát učili chápať a správne používať základné piliere kihon: dýchanie, napätie/uvoľnenie a správne postoje a držanie tela. A aj keď zvládnutie súčasného používania týchto troch oblastí trvá mnoho rokov, verím že sme spravili ďalší krôčik na našej ceste karate-do.
Čo sa týka zážitkov, odniesol som si 2 ktoré považujem za najdôležitejšie (keď nerátam večerné posedenie pre dobrom jedle). Prvým z nich je to, že som sa naučil niečo viac o tom, ako sa má správne dýchať, nielen pri cvičení karate ale aj pri meditácií či akomkoľvek inom cvičení. Už dlhšiu dobu považujem za najdôležitejšiu súčasť svojej vnútornej praxe meditáciu, snažím sa nájsť si na ňu čas každý deň, a samozrejme stále hľadám spôsob ako čo „najlepšie meditovať“ Keď som pred pár rokmi s meditáciami začínal, myslel som si že podstatou meditácie je nejaká tajná, veľmi zložitá technika, ku ktorej sa môžu dostať len tí vyvolení. Časom som ale zistil, že najrýchlejšie sa do ticha dostanem tak, že zaujmem bdelosť nad svojím dychom a polohou. Potom sa už len stačí „vykašlať“ na všetko statné a človek zistí, že to čo tak urputne hľadá už tu dávno je. Správne dýchanie a poloha sú najdôležitejšie zo všetkých tajných meditačných a energetických cvičení. Ale ktoré to je to správne dýchanie ? Na seminári som sa naučil jeden z možných spôsobov. Netvrdím, že je to ten najlepší, ale prinajmenšom je opäť na čom pracovať a čo pozorovať.
Ten druhý zážitok taktiež súvisí tak trochu s prácou s mysľou. Na záver posledného tréningu, pri cvičení jiu-ippon-kumite, po upozornení senseia Roberta Mrňáka, aby sme sa prestali „hrať“ a vypínať svoju pozornosť som sa sústredil na to aby som bol stále pozorný. A musím povedať, že som bol prekvapený ako intenzívne som začal vnímať vnútorné ticho. Nastal u mňa stav, ktorý ani pri pravidelnej meditácií nezažívam často. Prečo to tak je? Neviem. Ostáva mi len ďalej to pozorovať na ďalších tréningoch a seminároch pod vedením našich sensejov.
S úctou a vďakou
Matej Arva