Cez víkend sa uskutočnil seminár zameraný na kata Taikyoku Shodan a Nidan a s nimi spojené formy kumite. Ešte do posledného dňa pred seminárom nebolo úplne jasné, ako bude seminár prebiehať, avšak všetko sa vyriešilo v pravý čas. Úprimne ma veľmi potešilo, keď som prišla na seminár a videla tam mladé tváre nižších pásov, ako sa už netrpezlivo pripravujú na seminár. Presne takáto energia a chuť cvičiť a naučiť sa niečo nové mi dáva silu a inšpiráciu sa ďalej zlepšovať.

Seminár sme začali so základnou kihon technikou a keď sme sa postavili do prvého zenkutsu dachi, zalial ma úžasný pocit, že tento seminár si naozaj užijem. A tak aj bolo. Tešila som sa z toho, že máme takto možnosť sa spolu stretnúť a praktikovať bojové umenie od úplných základov. Znova sa vracať na začiatok, ale už s novými poznatkami, skúsenosťami a zážitkami. Sensei Milan Poliak nás s trpezlivosťou opravoval a vysvetľoval nám techniku do detailov, ktoré sú pre nás dôležité. Pre nižšie rovnako ako aj pre vyššie pásy sú takéto cvičenia veľmi dobré na to, aby sme si mohli viacej uvedomiť a precítiť svoje telo. Áno, občas práve cez tú bolesť svalov či modrín, avšak práve vtedy sa učíme čo a ako môžeme zlepšiť. K tomuto účelu nám poslúžilo aj cvičenie s expandermi, keď sme kráčali v zenkutsu dachi s expanderom okolo pása a s ďalším človekom (prípadne dvomi) v závese. Človek by ani neveril, aké rýchle vykročenie do zenkutsu dachi môže byť po takomto cvičení . :-)

Pokračovali sme potom s nácvikom kata Takyoku Shodan a Nidan. Každý podľa svojho stupňa. Vybehávali sme techniky, kombinácie, sabaki a to všetko znova a znova. Avšak každý krát nanovo. Tak ako to symbolizuje aj eblém školy Dokan. Veľmi často som si uvedomovala, koľko detailov a maličkostí (niekedy aj väčších vecí) musím ešte zlepšiť. Preto bolo jedno, koľký krát už jednu kata cvičíme, záležalo len na tom, ako sa do nej vložíme, ako sa sústredíme a vnímame seba aj ostatných naokolo. Pre mňa osobne to bol zážitok cvičiť s nižšími pásmi a pripomenúť si tak tú začiatočnícku myseľ, ktorá neustále hľadá, skúša a vytrvalo postupuje aj napriek nepodareným pokusom. Ďakujem vám za pripomenutie tohto pocitu priatelia :)

Hoci po sobote nás bolelo telo a boli sme unavení. Znova a ešte v hojnejšom počte sme sa v nedeľu opäť stretli na seminári s odhodlanosťou zlepšovať sa. Myslím, že oyo bunkai nám dalo všetkým trochu zabrať, ale mne to aspoň znova ukázalo to, akí sú všetci tí naokolo pre nás dôležití. Oyo bunkai na Taikyoku shodan je skvelým príkladom na to, ako nám ostatní spolucvičiaci pomáhajú zlepšovať našu techniku a teda aj nás samých. Pre niekoho to bolo cvičenie trpezlivosti, pre iného skúška vytrvalosti, či presnosti a neustáleho hľadania správnej vzdialenosti, postoja a timingu. Kihon ippon kumite v tomto trende a rytme len pokračovalo. Pridalo sa k tomu všetkému napätie a uvoľnenie a koncentrácia. Jeden úder jeden život! Neopravovať sa, nevracať sa naspäť. Uvedomiť si chybu a nabudúce ju napraviť, tak ako v živote.

Tento seminár mi pripomenul veľa vecí, na ktoré môžete počas dlhoročného cvičenia zabudnúť. Princípy, ktoré sa učíme v karate pomocou techník, sa dajú rovnako aplikovať aj na život. Na bežný každodenný život každého z nás. Ďakujem preto veľmi pekne všetkým, ktorí sa tohto semináru zúčastnili a prispeli doň svojou energiou avšak aj tým, ktorí chodíte a makáte na tréningoch a tak nám všetkým pripomínate tieto princípy na každom jednom tréningu. Osobitná vďaka patrí senseiovi Milanovi Poliakovi, ktorý sa nám trpezlivo na seminári venoval a svojím učením nás tak posúva stále ďalej.

Ivana Strelcová

1.dan

Bratislava Dokan Dojo