Že vraj je dnes svetový deň VĎAČNOSTI...a privádza ma to dnes k úvahe...neviem či si častokrát uvedomujeme to, akí bohatí vlastne sme a za čo všetko môžeme ďakovať, vážiť si a z čoho všetkého sa môžeme tešiť...uplynulých pár týždňov mi ukázalo, akú dôležitú úlohu vďačnosť a rešpekt k veciam, ľuďom, udalostiam, k životu samotnému zohráva v mojom, avšak dovolím si tvrdiť, že v našich životoch.
Byť vďačný totiž znamená vnímať aj drobnosti, vážiť si život a to všetky jeho odtiene, či už nám pripadá dobrý, či zlý, ľahký, či ťažký, šťastný, či nešťastný...Myslím, že aspoň niektorí z nás si ešte aspoň občas spomenú na to vo vnútri poďakovať Bohu, životu, vesmíru, vyššiemu Ja, osudu, či akokoľvek si to nazveme za zdravie, za rodinu za priateľov, za lásku, či úspech- sú to veľké veci a častokrát ďakujeme v dobe radosti. Avšak ďakujeme aj za to, čo nám príde samozrejmé ako je napríklad mier v krajine? Alebo za vzdelanie, za to že vieme čítať a písať? Či za zmysly, ktoré máme a ktorými vnímame tento fyzický svet? Či za vzduch, ktorý dýchame, za stromy, ktoré nám tento kyslík produkujú, za prírodu, ktorá nás obklopuje, ktorá nás lieči a má v sebe nekonečné múdro?
A ako často ďakujeme za veci, ľudí, či udalosti, ktoré nám sú tak nejako nepríjemné, bolestivé, či nás rozčuľujú? Ďakujeme za ľudí, ktorí nám v živote ublížili (resp. u ktorých máme pocit, že nám ublížili)? Ďakujeme za rozchody, ktorými sme prešli? Ďakujeme za zlyhania, ktoré nás posunuli, či naviedli na inú cestu? Ďakujeme za svoje nedokonalosti, či temné stránky? Ďakujeme za choroby, ktoré postretli nás či našich blízkych a ktoré nás učia vnímať naše telo a naše potreby?

Mám pocit, že vďačnosť je postoj, či spôsob života...sama na to mnohokrát zabúdam a som preto vďačná za ľudí, situácie a veci, ktoré mi toto všetko a ešte omnoho viac pripomínajú a ĎAKUJEM aj vám, ktorí ste si to prečítali až sem dokonca akosi som dnes cítila potrebu sa o toto podeliť...

Ivana Strelcová

zdroj: https://www.facebook.com/ivka.strelcova