Po dlhom čase opäť prinášam ďalší článok, zo série rozhovorov s majstrami karate. Z dôvodu rozsahu tohto článku som sa rozhodol rozdeliť ho na dve časti. Práca na preklade zaberá veľa času, a preto som sa rozhodol publikovať aspoň časť. Ak vás prvá časť zaujme verte, že druhá vás rovnako nenechá dlho sedieť doma a po prečítaní sa nájdete v kimone vonku na ihrisku cvičiac svoju tokui kata a motivovaný k hlbšiemu štúdiu :) Z toho, čo som čítal o histórii Goju ryu sa od McCarthyho mnoho vecí zhoduje aj s inými prameňmi, napr. s tým čo máme na stránke a dokonca v tomto článku nájdete zopár ďaľších detailov. Čo mňa osobne fascinovalo boli jeho štúdie o kata. V druhom dieli píše o tejto téme ešte podrobnejšie. Rovnako dobre mu ide aj vyvracanie mýtov o karate, spätých s jeho históriou a jeho pôvodným zámerom. Napríklad vychádzajúc z histórie Okinawy a porovnaním japonskej a okinawskej menatality možno lepšie pochopiť to, že keď sa povie, že karate pochádza z Okinawy a má korene v Číne, neznamená to automaticky v dnešnej dobe, že pochádza aj z Japonska, keďže Okinawa je súčasťou Japonska až od roku 1872. Samozrejme, nemožno opomenúť fakt, že po uvedení karate do Japonska prešlo aj ono samotné transformáciou a dnes je už  náročné presne určiť, čo je pôvodné "okinawské" karate. Aká bola japonská mentalita v tých časoch, keď sa karate začínalo širiť v Japonsku veľmi dobre vykresluje rozprávanie majstra Ozawu. Zaujímave je, že si väčšina ľudí myslí, že karate je japonské bojové umenie po boku kenda a juda. Kým prví okinawskí majstri ako Funakoshi neprišli do Japonska a s nimi aj umenie karate, nemala väčšina japoncov ani tušenia o karate. Aj keď v tej dobe sa nedalo hovoriť o striktne vymedzenom bojovom umení. Táto klasifikácia a vymedzenie sa udiali až pod japonským vplyvom. Samotný názov karate začiatkom 20. storočia znamenal "čínska ruka", čo bolo odkazom na vplyv, ktorý mali čínske bojové umenia na karate. Dnes už je samozrejmosťou, že sa Okinawa považuje za súčasť japonska a teda nie je prehreškom ho nazývať japonské bojové umenie. Keď mu však budeme chcieť hlbšie porozumieť, budeme sa musieť pozrieť čo sa dialo pred rokom 1922 a možno budeme musieť preplávať aj Východočínske more...

Ozajstné počiatky karate sú obklopené mysticizmom, mytológiou a legendami. Mnoho ľudí sa domnieva, že karate vytvorili obyvatelia Okinawy, aby sa obránili pred nepriateľskými okupantami. Ďalší tvrdia, že je to bojové umenie aristokracie, a nakoniec sa tvrdí, že bolo vytvorené svätými, aby jeho praktikujúcim prinieslo mier, harmóniu a rovnováhu ducha. 

Patrick McCarthy strávil väčšinu svojho života cvičením, štúdiom a písaním o karate. Je to človek, ktorý chcel spoznať tajné Kata „starých“ majstrov. McCarthy je rovnako aj spisovateľ, ktorý zasvätil 9 rokov života prekladu „Biblie karate“ - Bubishi (najserióznejší historický zdroj karate v dnešnej dobe) do angličtiny. Stavajúc na jeho osobných vedomostiach a jeho historických poznatkoch, McCarthy hovorí o pôvode Kata, rozdieloch medzi okinawskými a japonskými štýlmi a praktickom a filozofickom zmysle moderného boja...

Majstrovské zvládnutie umenia karate presahuje rámec usilovného tréningu a mnohí sa na tejto ceste posiatej nástrahami strácajú. Náročný výskum McCarthyho je tu, aby nám pripomenul, že v karate, alebo v hociktorom inom bojovom umení nie je možné dosiahnuť majstrovstvo bez jeho objasnenia niekoho, kto túto cestu pozná. Ako povedal Sir Isaac Newton: „Ďaleko môžem vidieť iba preto, lebo stojím na ramenách velikánov.“

O: Ste veľmi známy v akademických kruhoch pre váš obsiahly výskum tradícií klasického karate. Aký je vás najväčší objav v tejto oblasti?

            Objaviť vzorec, ktorý by odstránil nejasnosti okolo pôvodných obranných zámerov a princípov použitia pôvodných Kata. Porozumenie tomuto vzorcu, prináša celkom nový pohľad na to, čo konkurenti dlhý čas nazývali „neužitočné pohyby“ a inovatívny bojovníci ako Bruce Lee „klasický klam“. Treba znovuobjaviť spoločné princípy, ktoré ostávajú stále rovnaké. Obranné témy, ktorým učia a základné nástroje, ktoré používajú (údery, kopy, bloky, postoje), bez toho aby sme brali ohľad na štýly (Ryuei-ryu, Goju-ryu, Uechi-ryu, Shotokan atď.). Štýly (spôsoby, akým sa predáva a používa základná výuka) predstavujú viac ako len osobnú interpretáciu spoločných princípov.  Ako bádateľa ma táto otázka dlho trápila. Prinajmenšom sa mi podarilo systematizovať tento vzorec vo forme základných prvkov, ktoré pomôžu k celkovému pochopeniu Kata ako umeniu.

O: Váš anglický preklad knihy Bubishi vám získal uznanie ako bádateľa-experta. Mohli by ste povedať niečo o tajomstve, ktoré tento rukpois ukrýva?

            Nedá sa to opísať 2 vetami. Prezývaná „biblia karate“ pionierom Uchinadi karate  Chojunom Miyagim, Bubishi (po čínsky Wu Bei Zhi) je pravdepodobne jeden z najdôležitejších objavov našej doby. Je to jediný zostávajúci autentický historický dokument, ktorý spája karate s pôvodnými čísnkymi tradíciami, odkiaľ aj pochádza. Navyše pomáha identifikovať pôvodné obranné motívy a princípy použitia, ktoré Kata (po čínsky hsing) predáva. Vyzdvihuje celostné, morálne a introspektívne praktiky, ktoré vyrovnávajú fyzický tréning. Pridal by som ešte, že naopak od iných diel, ktoré hovoria o karate, Bubishi je pôvodný manuál, ktorý nám skutočne hovorí o obsiahnutí umenia v jeho celistvosti. Čo sa týka karate, Bubishi je pôvodný manuál zahŕňajúci umelecké, morálne a duchovné praktiky. A ak je Bubishi považované za najpredávanejšie dielo o bojových umeniach u vydavateľa Charlesa E. Tuttla (existuje ešte francúzsky preklad od Rolanda Habersetzera) znamená to, že aj ostatní zdielaľú môj názor.

Staré čínske príslovie hovorí :  „On ko chi shin“ , čo znamená : „študuj staré, aby si porozumel novému“ .  V krátkosti, Bubishi je biblia tradície karate, pretože všetky štýly stavajú na rovnakých princípoch ovplyvnených jedine rozličnými interpretáciami . Naprieč štúdiom múdrosti starých majstrov, môžeme lepšie porozumieť  ako a prečo sa karate stalo tým, čím je dnes. Ako často sme si znova a znova čítali pasáž z knihy len pre to, že sme boli nadšený z novej interpretácie. Bubishi je kniha tohto typu, ktorej porozumieme tým lepšie čím viac ju čítame.

O:  Uskutočnil ste úžasné výskumy o pôvode Goju ryu, nachádzajúc jeho korene v Číne. Čo vás najviac zaujalo?

            Nepovedal by som, že ich treba nazývať úžasné, ale určite sú považované za zaujímavé. Myslím, že môžem pomôcť objasniť veľké množstvo nejasností, ktoré historicky ležia vo vývoji Goju ryu. O jeho praktike a zámeroch.  Napriek určitému počtu legiend, ktoré naznačujú starý okinawský pôvod, karate nikdy nemalo jednotnú a presnú líniu počas starej dynastie Ryu Kyu (až do roku 1879). „Hybridné náhrady“ , ktoré poznáme pod názvom „karate“ sú relatívne novým fenoménom, ktorý nikdy neexistoval za starých čias na Okinawe.  Praktiky starých škôl sú zamerané na to málo vedomostí z Kung-fu (Gong-fu), čo mali domorodci z provincie Fukien. Tie k nim prišli tiež len v polovici 19. storočia. Za starých čias to bol učiteľ, ktorý bol dôležitejší viac ako obsah umenia, ktoré predával, pretože skúsenosti vzbudzovali rešpekt.. Pri rozhovore s 95 ročným domácim expertom na karate Seikichim Ueharom (priamy žiak Choya Motobu - starší brat Chokiho Motobu) mi odpovedal: „ Všetci inštruktori starých škôl učili to isté. To jediné čo ich odlišovalo bol spôsob výučby, nie to čo učili!“. Z toho, čo viem o histórii bojových umení, kultúre, politickej manipulácii a ľudskej prirodzenosti sa mi zdá, že množstvo ústnych svedectiev, ktorými je karate preplnené zostávajú podozrivé a predpojaté. Nech je to už akokoľvek, následujúcu informáciu považujem za pravdivú:  Kanryo Higaonna (1853-1917, hlavný učiteľ Chojuna Miyagiho) sa začal učiť Chuan-fa keď mal 14 rokov. Jeho záujem bol podnietený verejnou ukážkou 10. marca 1867 v Ochayagotene Seishom Aragakim (1840-1920) a dvoma jeho žiakmi Maedou a Tomurou.

Štýl žeriava a Mníšska päsť z Fukienu boli hlavné tradície uvedené na Okinawu v polovici 19. storočia. Peichin Aragaki bol uznávaný ako jeden z mála expertov, ktorý čelili tažkostiam praktiky. Aragaki, tlmočník z povolania sa v roku 1870 rozhodol ísť na dlhú cestu až do Nanjinu, ale pred odchodom odporučil mladého Kanrya svojmu kolegovi Kojovi Taitemu (1837-1917) na voľnejšiu výučbu. Kanryo sa naučil nielen rodinný štýl boxu (nazývaný „Cai“ v provincii Fukien) , ale obdržal aj pozvanie ísť do Fuzhou osobne študovať v Kojovom dojo. Neviem presne povedať, prečo sa Kanryo rozhodol odísť z Kojovho dojo, aby sa šiel učiť inde.  Takmer o 30 rokov neskôr Kanbun Uechi (1877-1948 zakladateľ štýlu Uechi-ryu) odcestoval do Futienu aby sa učil Chuan-fa a skončil v Kojovom dojo vedľa Ryukyukanu. Tvrdí sa, že Uechi bol stále na posmech ostatným v dojo, z dôvodu jeho národnosti a jazykovým problémom, ktoré mu prekážali sa naučiť správne hovoriť po čínsky. Znechutený odišiel a stretol veľkého majstra menom Zhou Zihe, ktorý bol majstrom Tigrieho štýlu Quangdong. Koľko času strávil Kanryo v kojovom dojo zostáva stále záhadou. Nech to bolo akokoľvek, skončil tak, že stretol neobyčajného mladého boxera menom Xie Zhongxiang (1852-1930 aka Ryu Ruko), v spoločnosti ktorého sa dlhý čas učil. Niektorým bolo tažko prijať to, že Xie bol len o rok starší ako jeho okinawský žiak , hoci ústna tradícia potvrdzuje, že bol omnoho starší. Ani to, ani jeho eklektizmus neprešiel u tých, ktorý verili, že Higaonna študoval u „Boha“. Stále ostáva to, že Xie nakoniec vytvoril svoj vlastný štýl (Potápajúci sa žeriav) a je považovaný za jedného z najvyhľadávenjšícj majstrov bojových umení tej doby.

 Venoval som mnoho času tomu, aby som ohodnotil tieto osobné interpretácie hlavných žiakov Kanryo Higaonnu (Juhatsu Kiyoda 1886-1967, Kanken Toyama 1888-1966, Kenwa Mabuni 1889-1952, Shinpan Gusukuma 1890-1954 a Chojun Miyagi 1888-1953). Objavil som nezanedbateľné odlišnosti a značné podobnosti. Navyše, po tom, čo som stretol Dr. Shingo Hayashiho, najväčšieho experta na Kojo-ryu, všimol som si druhové podobnosti medzi dedičstvom Aragakiho, odkazom, ktoré predali Higaonnovi žiaci a Chuan-fa z provincie Fukien. Pre bádateľa ako ja to predstavovalo spoločný zdroj. Objavil som nadbytok vplyvov, ktoré účinne ovplyvnili rozvoj Goju-ryu, túto eklektickú zmes vytvorenú Chojunom Miyagim. Okrem toho, že sa učil u Kanryo Higaonnu, Chojun študoval aj u Seisho Aragakiho, boxera Bieleho žeriava Wu Xianhui (Go Kenki 1886-1940) a boxera Tigrieho štýlu Tang Daiji (To Daiki, 1887-1937). Tvrdí sa, že sa aktívne zúčastňoval na spoločných tréningoch s miestnymi vo Výskumnej spoločnosti Ryukyu v Toudijutsu (pôvodne založená Choyuom Motobu - 1864-1927) a, že v roku 1936 cestoval do Šanghaja aby študoval u šaolinského mnícha Miao Xinga (1881-1939) pod Asociáciou Chin Wu. Ako bádateľ som si uvedomoval dôležitosť, ktorú skýtala cesta do Fukienu, ktorý som sám niekoľkokrát navštívil. S ďalšími povereniami som zbieral informácie od rozličných profesorov, štýlov a škôl, ktoré mohli ponúknuť podobnosti, ktoré by odpovedali tomu čo Chojun Miyagi vytvoril pod názvom Goju-ryu.  Moja snaha bola odmenená, rovnako ako moja intuícia: od jedného proferosa k druhému, od školy ku škole a napriek prebytku rozličných mien, som bol fascinovaný hojnosťou podobností rovnako aj v množstve iných štýlov.

Všetky kata slúžia ako odpoveď na predurčené akty fyzického násilia, vediac, že princípy použitia slúžia na vyradenie riadiacich funkcií . Nemusíme byť potom prekvapený poznatkom, že všetky kata zdôrazňujú rovnaké kritéria, len upravené v dnešnej dobe vplyvom:

 1. modernizácie

 2. súťažných pravidiel

 3. štandardizácie

Na moje veľké potešenie som objavil ako všetkybežné akty fyzického násilia boli úzkostlivo študované a zozbierané, aby z nich neskôr pionieri Chuan-fa vytvorili ritualizované praktiky. Vytváraním špecifických podmienok náslia viedli priekopníci Chuan-fa svojich žiakov k priamemu kontaktu s každým z týchto fyzických scenárov. Tento formát vo dvojici im umožnoval nielen stať sa majstrami v umení riešenia sporov v sebaobrane, ale im aj poskytoval osnovu podľa ktorej mohli rozvýjať cvičenia osamote. Podľa mojho chápania existuje 36 pôvodných aktov fyzického násilia a 72 variant rozdelených do 3 kategórií :

1. vzájomná konfrontácia

2. vystupňovaná konfrontácia

3. bežné akty fyzického násilia

To nám dáva 108 cvičení vo dvojici predávaných cez 18 cvičení spájajúce obranné spôsoby s princípami ich použitia. Práve z tohto pôvodného rozdelenia zostavili rozličné solo cvičenia na ich popísanie (kata), ktoré tvoria základ karate a predávajú sa až do dnešných dní. Netreba zabúdať na ich dopad na celkový fyzický a psychický stav, ktorý vyvoláva rotácia končatín a naťahovanie tela. Generácie priekopníkov vytvorili systémy v ktorých predávali odkazy imitujúc pohyby vtákov, rýb, hmyzu a iných zvierat tak skutočných, ako aj mýtických. Keď vezmeme do úvahy, že každý duchovný pustovník strávil celý svoj život v kláštorných svätyňách, nie je zložité pochopiť, že mimo tieto ctihodné múry ich najvnútornejšie učenia zostali stratené...

Nech sa na to pozéráme z akéhokoľvek uhlu, stále je to ľudské telo, jeho jedinečná forma rovnaké anatomické slabosti, ktoré nakoniec  rozhodnú, ktorá zneškodňujúca technika bude najprirodzenejšia na odstavenie nepriateľa. To je bezpochyby predmet sebaobrany.  Týmto danostiam musí každy študent porozumieť.

O: Napriek tomu, že Okinawa je kolískou karate, ono je považované za japonské bojové umenie. Aké sú rozdiely medzi japonským karate a tým okinawským?

Karate, tak ako bolo praktikované v královstve Ryu Kyu na Okinawe nebolo ani uceleným ani štruktúrovaným systémom. Metódy výuky sa líšili od profesora k profesorovi. Japonský vplyv na karate zahŕňa :

 1. rozvoj „ryuha“ alebo „gi“ (štýly alebo školy)

2. zaužívanie „dô-gi“ (biela uniforma na cvičenie) zhotovená Jigorom Kanom (zakladateľ juda)

3. povinné nosenie „obi“ (pásu), tiež prebraté z juda

4. zovšeobecnenie technických stupňov používaných rovnako aj v kendó a judó

5. osvojenie si etikety v Dōjō

6. vytvorenie sútažného zápasu, pochádzajúceho z kendo a Ippon-Shôbu Shiai z juda, rozvinuté Hironori Otsukom a Yasuhiro Konishim na to, aby otestovali techniku a ducha cvičiacich...

Takéto moderné štandardy na Okinawe nikdy neexistovali. Karate sa tam praktikovalo ako umenie z Číny.

video prezentácia najväčších majstrov karate:

 http://www.youtube.com/watch?v=fZN6oXSN78E&feature=related

 pripravil: Tomáš Sokol