Kompletná história ninjutsu by bola na samotnú obsiahlu publikáciu, preto uvediem len stručný prehľad. Ako to býva zvykom rôzne zdroje vyzdvihujú rôzne fakty a niektoré detaily sa môžu líšiť. Preto netreba brať jeden zdroj absolútne a je lepšie študovať viacero zdrojov, aby sme získali ucelený obraz a sami posúdili ako to naozaj je.

Ninjutsu zažívalo svoj najväčší rozmach v období Sengoku (koniec 15. a obdobie 16. Storočia), kedy sa bojovalo takmer po celom území tehdajšieho Japonska. Ninjutsu sa začalo organizovať do rôznych ryuha (škôl) a techniky sa systematizovali. Podľa tvrdení Fujita Seika v tej dobe existovalo okolo 70 rôznych škôl, z ktoých 3 najznámejšie sú – Iga ryu, Koga ryu a Kishu ryu. Ostatné školy majú korene práve v týchto. V priebehu dvoch storočí mieru počas éry Tokugawa (1600 – 1867) stratilo Ninjutsu prakticky celý svoj význam. Niektorí ninjovia boli potom najímaní ako členovia tajnej polície a kontrolných zložiek moci, ale to nestačilo na to aby toto umenie pretrvalo v pôvodnej podobe. Ninjutsu sa transformovalo na formu bojového umenia.  Ninjovia boli často vnímaní ako mysteriózni a prchajúci bojovníci vďaka prísnemu utajeniu ich akcií. Po tom, čo prakticky zmizli zo scény, boli počas éry Tokugawa vyzobrazovaní v dráme, literatúre a umení ako nadľudské bytosti. Boli povestní tím, že dokázali kedykoľvek zmiznúť, uniknúť z uzatotvoreného priestoru, preliezť hradby, lietať a chodiť po vode, čo úpútavalo predstavivosť ľudí. Tento obraz ninjov ostal silný do dnešných dní.

Ranná história ninjutsu

      Pôvod ninjutsu je záhadný a je ťažko presne definovať obdobie jeho vzniku . Zvitky škôl ninjutsu obsahujú legendy o jeho pôvode, ale učenci ich považujú za veľmi nepresné. Podľa mýtov umenie ninjutsu priniesli bájne bytosti Tengu. Oveľa pravdepodobnejšie sa javí, že techniky špionáže, získavania informácií za účelom vedenia vojny prišli do Japonska v 7. a 8. storočí prostredníctvom knihy čínskeho vojenského klasika Sun Tzua – Umenie vojny. Je to komplexné dielo o umení vedenia vojny, ktoré je doteraz považované za klasiku a čerpajú z neho vojenský stratégovia a generáli súčastnosti. Zaoberá sa tu útočnými a obrannými stratégiami, partizánskou vojnou, logistikou, využívaním terénu, špionáže a mnohými ďaľšími. Táto kniha bola povinným čítaním čínskych intelektuálov.

Kasta ninjov mala pravdepodobne svoj historický základ, ale samotné bojové a špeciálne techniky špionáže boli zmesou rôznych bojových praktík, najmä tých samurajských. Neexistuje žiaden záznam o tom, že ninjovia feudálneho Japonska praktikovali odlišné bojové umenie nazývané "ninjutsu". Pravdepodobnejšie praktikovali rôzne bojové zručnosti a používali špecifické názvy pre jednotlivé druhy špionážnych a bojových techník.  Napríklad techniky Koppo jutsu, ktoré sa špecializovali na lámanie kostí, mal v obľube klan Koto. Rodina Fudo vyvinula povestnú vrhaciu hviezdicu shuriken, a jej členovia s ňou vedeli veľmi zručne narábať. Charakteristickým znakom klanu Kusunoki bola špionáž a rôzne utajované činnosti. Togakure boli majstrami v používaní shukó.

Vraví sa, že princ Shotoku bol prvým, kto využil služieb shinobi  pri dobytí hradu Mononobe 

v roku 587. Poďľa iných sú to yamabushi (horskí mnísi) praktikujúci shugendó (zmes praktík Budhizmu a Shintoizmu zameraných na uctievanie hôr), ktorí zaviedli ninjutsu.  Tak či onak ostávajú počiatky ninjutsu zahalné rúškom tajomstva, ako aj samotné umenie.

      Potreba špiónov a nekonvenčného spôsobu boja sa v obodbí stredoveku stala takmer nevyhnutnou. Počet vojenských konfliktov a organizovaných bojových skupín rapídne vzrastal. Ako príklad možno uviesť Kusonogi Masashigeho, ktorý veľmi aktívne využíval služieb ninjov. Opakovane si najímal ninjov z provincie Iga, aby sa vkrádali do hradu Kyoto a získali informácie o vojenskej situácii. Dokonca na bojové pole umiestňoval bábky vojakov, aby sa jeho armáda zdala početnejšia. Jeho umenie vedenia partizánskej vojny sa spája práve s niektorými školami ninjutsu.

Zlatá éra ninjutsu

      Po skončení vojny Ónin (1467-1477) sa rozpútali vojny takmer na celom území Japonska, čo primelo mnohých daimyo (miestni náčelníci), aby pravidelne využívali služieb ninjov pri rozširovaní ich teritória. Tajné operácie ninjov sa mohli zdať ako kontrast voči samurajskému ideálu, ale po rozmachu vojen sa začali využívať všetky prostriedky na dosiahnutie víťazstva. Hoci sa ninjutsu rozšírilo do centrálnej a východnej časti Japonska, stále to boli miestne rodiny klanov v provinciách Iga a Koga, ktoré rozvýjali techniky. Ku koncu 15. storočia existovalo 53 rodín v provicnii Koga a 2 rodiny v provincii Iga. Medzi hlavné rodiny patria Hattori, Fujibayashi a Momochi.

      Služieb ninjov najviac využíval Tokugawa Ieyasu, prvý šógun éry Tokugawa (začiatok v roku 1603). Toto úzke spojenectvo vzniklo dve generácie naspäť, kedy si starý otec Ieyasua najal stovky ninjov z klanu Iga pod vedením Hattori Hanza. V roku 1582 sa Ieyasuovi podarilo uniknúť pred nepriateľom za pomoci niekoľkých ninjov pod vedením H. Hanza. Keď sa neskôr stal šógunom, pozval do svojich služieb Hanza, aby pod jeho vedením ninjovia z klanov Iga a Koga vykonávali špionážne akcie voči nepriateľom šogunátu. Neskôr boli títo ninjovia formálne zaradení do polície a tajných zložiek režimu. Tým sa ninjovia dostávali trochu do úzadia, avšak boli využívaní ako osobný strážcovia a radcovia vojenských vodcov a tiež čerpali zo svojich skúseností v oblasti špionáže, ktorá pomohla zaviesť silnú tajnú službu.

      Nie všetky rodiny ninjov sa však pri nástupe šogunátu Tokugawu rozpadli. Niektoré ostali aj naďalej v horách, zahalení rúškom tajomstva. Ukrývali sa v pevnostiach na strmých útesoch a zachovávali svoje tradičné praktiky. I keď ninjovia žili izolovane, udržiavali si dômyselnú špionážnu sieť, ktorá im umožňovala držať krok s vedeckým a technickým pokrokom. Dá sa predpokladať, že umenie ninjov bolo v Japonsku oživené začiatkom 20. storočia. Aj víťazstvo Japonska nad Rusmi vo vojne v roku 1904 mala na svedomí bezpochyby japonská tajná služba. Niet pochýb o tom, že schopnosti a skúsenosti ninjov pomohli Japonsku vybudovať si nepreniknuteľnú špionážnu sieť.

      Koncom 70. rokov sa umenie ninjutsu dostalo aj za hranice Japonska a zažíva veľký boom. Jeden z prvých ktorý priniesli ninjutsu na americký kontinent je Stephen Hayes. V dnešnej dobe je ninjutsu ako bojové umenie rozšírene do celého sveta. Zameriava sa hlavne na rozvoj tela a vnútornú rovnováhu, pretože už nie je také dôležité vychovávať špiónov. To ale neznamená, že tradičný aspekt tohto umenia sa už nevyučuje.

pripravil Tomáš Sokol