Masutatsu Oyama

Ōyama Masutatsu sa narodil 27. júla 1923 v Gimje, Jeollabuk-do (Korea). Bol jedným z najväčších majstrov karate v tej dobe a je považovaný za zakladateľa štýlu Kyokushinkai Karate.

Vo svojich 15 rokoch odišiel do Japonska, kde prijal meno Oyama, po rodine  v ktorej bol ubytovaný. Tu stále hľadal  možnosť  ako sa zdokonaliť v bojových  umeniach a preto sa ešte v septembri toho istého roku stal žiakom senseia Gichina Funakoshiho. Spomína na neho ako na svojho učiteľa, od ktorého sa mnohému naučil. Najväčšiu dôležitosť prikladal Funakoshi  cvičeniu kata. Približne po 2 rokoch tréningu u majstra Funakoshiho dosiahol  technický stupeň 2. dan. Napriek tomu opustil koncept Shotokan ryu z dôvodu jeho priamočiarosti a tuhosti .

Oyama našieľ istého kórejčana menom Nie Chu So, ktorý bol jedným z najlepších žiakov majstra Goju ryu, menom Gogen “Mačka”  Yamaguchi. Oyama pod vedením Nie Chu So rýchle napredoval, pričom bol zasvätený aj do budhistickej filozofie. To bolo pravdepodobne príčinou, že sa karate stalo jeho životnou filozofiou. Súčasne s tréningom karate študoval aj judo, kde po 4 rokoch získal 4.Dan. V roku 1947 Mas Oyama vyhral  prvý celojaponský turnaj, ktorý sa konal v Tokyu na gymnáziu Karuzam, kde sa zúčastnili všetky školy karate.

Jediný úder

V tomto období  chodil majster Oyama dosť často relaxovať  po tréningu  na tanečné zábavy. Tu sa mu stala jedna príhoda, kedy videl ženu napadnutú jedným vysokým Japoncom, ktorá kričala o pomoc. Zastal sa jej, avšak jeho čin neostal bez odozvy. Tento Japonec, ktorý bol podozrivý z niekoľkých vrážd vytiahol nôž a pokúsil sa ho bodnuť do hrude. Oyama útok zablokoval a jediným úderom do tváre poslal útočníka k zemi. Bohužiaľ sa úkazalo, že tento úder bol pre neho smrteľný. Napriek tomu, že súd posúdil jeho zákrok ako sebaobranu, mala táto príhoda na mladého Oyamu priam zdrvujúci dopad. Ukončil tréning bojových umení a s vedomím, že zabil muža, ktorý mal ženu a deti odišiel k jeho rodine, aby ju pomohol zabezpečiť. Farmu opustil až po niekoľkých mesiacoch, keď už bola vdova schopná zabezpečiť chod farmy .

Meditácia

Jeho učiteľ Goju ryu Nie Chu So mu poradil, aby odišieľ preč a nechal vychovávať telo i dušu osamote a dal karate možnosť kontrolovať jeho život. Preto sa 24 ročný nositeľ 4.danu rozhodol odísť do hôr, aby dostal pod kontrolu svoju fyzickú silu a znásobil si duševnú disciplínu . Napriek tomu, že ho čakala dlhá a tvrdá cesta  spojená so samotou, bol rozhodnutý dosiahnuť v tomto hľadaní úspech. Odišiel do miest, kde v 17. storočí hľadal pre svoj bojový štýl použitia dvoch mečov aj samotný majster Musashi. Po 18-tich mesiacoch samoty a tvrdého tréningu  zostúpil Oyama z hôr. Zúčastnil  sa prvého japonského turnaja v karate po 2.Svetovej vojne a zvíťazil. Bol natoľko nespokojný so svojím výkonom, že sa vrátil napäť do hôr a cvičieval 14 hodín denne . Po tomto nadobudol presvedčenie, že už môže bojovať len so zvieratami.

Božská ruka

V roku  1952 prešiel USA za účasti celoštátnej televízie, kedy prijímal výzvy na súboj od zápasníkov všetkých kategórií a disciplín. Celkovo bojoval s 270 ľuďmi, pričom zápas nikdy netrval viac ako 3 minúty .Väčšina bojovníkov bola porazená jediným úderom. Začali ho prezývať „božská ruka“ .

Oyama začal vyhľdávať zápasy s býkmi, pričom absolvoval celkovo 52 zápasov. Troch z nich usmrtil a ostatnýmm ulomil rohy hranou svojej ruky. Musíme podotknuť, že sám sa nevyhol zraneniam. V roku 1957, keď mal 34 rokov ho v Mexiku zranil  býk takým spôsobom, že ostal 6 mesiacov pripútaný na lôžko.

Masutatsu Oyama založil vlastnú organizáciu nesúcu názov Kyokushinkai, ktorá funguje už takmer 50 rokov a má približne 15 miliónov členov. Vydal aj niekoľko kníh popisujúcich Kyukushinkai Karate .

Majster Oyama bol žijúcou legendou až do 26.apríla 1994, kedy vo veku 71 rokov zomrel na rakovinu  pľúc.

V systéme Kyukushinkai sa cvičia nasledujúce kata

Taikyoku Sono-Ichi-Ni-San, Pinan Sono -Ichi-Ni-San-Yon a Go,  Yansu   

Tsuki no Kata,  Kanku Dai, Sushiho, Sanchin,  Gekisai Dai a Sho, Tensho,

Saiha,  Seienchin,   Garyu,   Seipai

Tento článok vypracoval : Minh Nguyen Tien (1.kyu IRKK)