JAPONSKÉ GŌJŪ RYŪ

Gōjū ryū 剛柔流 (japonsky): japonskú vetvu Karate pochádzajúcu z okinawského Gōjū ryū, reprezentuje YAMAGUCHI GŌGEN und IZUMIGAWA KANKI.

Japonská vetva Gōjū ryū Karate (Nippon Gōjū ryū) je spojené najmä s menami YAMAGUCHI GŌGEN, UCHITA SHŌZO a IZUMIGAWA KANKI. Japonskí zástupcovia Gōjū ryū však boli ovplyvňovaní z rôznych strán, čím sa do klasického pôvodného poňatia dostalo mnoho odlišností, čo čoskoro spôsobilo mnoho sporov sa viedlo k vzájomným rozdielom.  Vďaka neustálym sporom existujú dnes v Japonsku, rovnako ako na Okinawe mnohé odnože Gōjū ryū s veľmi odlišnými tendenciami. Izumigawa bol ovplyvnený najmä SEIKO HIGOM, ktorý vyučoval HIGASHIONNOVU variantu Gōjū ryū. On podnietil prostredníctvom svojich nasledovníkov ICHIKAWA SOSUI a ŌTSUKA TADAHIKO vznik školy Gōjūkensha ktorá sa v mnohom odlišuje od ostatných japanských smerov Gōjū.

UCHITA, YAMAGUCHIHO spolužiak, ktorý sa však od neho v priebehu nasledujúcich rokov oddelil, vyučoval štýl Gōjū, z ktorého odstránil všetky princípy Shintō, ktoré boli do systému prebraté. Týmto sa tento systém nachádza v protiklade k Yamaguchiho Gōjū ryū, pre ktorý je filozofia Shintō dôležitou súčasťou. V USA, kde má japonské Gōjū ryū veľký vplyv vo WUKO, existujú nejednotné názory ohľadom súťažného poňatia karate. Dokonca samotní Yamaguchiho synovia, ktorí dnes vyučujú samostatne, kráčajú odlišnými cestami.

ŠTÝLOVOŠPECIFICKÉ PRINZÍPY GŌJŪ

Pre Gōjū ryū sú typické okrem dýchania Ibuki tie isté charakteristiky ako v HIGASHIONNOVOM Naha te. Používajú sa stabilné a silné (Sanchin), ale aj vláčne a pohyblivé postoje (Nekoashi). Techniky nôh smerujú len zriedka vyššie ako na podbrušie. Techniky rúk, ktoré pochádzajú z južných čínskych škôl, pozostávajú predovšetkým z kruhových obranných pohybov (Mawashi uke). Všetky pohyby Gōjū sú sprevádzané hlasným bránicovým dýchaním (Ibuki), vďaka ktorému dokáže telo bez ujmy zvládnuť aj ťažké útočné techniky. Majster Miyagi zahrnul do systému rozcvičky mnohé metódy z indickej Yógy. Kľúčovými postojmy štýlu sú Sanchin dachi, Shiko dachi a Nekoashi dachi. Každý z nich má svoj vlastný zmysel tak z pohľadu terapeutického ako aj mechanického: Shiko dachi umožňuje prácu s bokmi v otvorenom postavení, Sanchin dachi zasa uzavratie (uvoľnenie a napätie). Zmena medzi nimi vedie k dobrej rovnováhe a postoju a predsa však umožňuje ľahko sa pohybovať.  Nekoashi dachi sa sa najčastejšie používa ako prechodový postoj pre rýchle a vláčne pohyby tela.

Dnešné Gōjū ryū obsahuje 12 Kata: Gekisai (dve formy), Tenshō, Sanchin, Saifa, Seienchin, Sanserū,Seisan, Shisōchin, Seipai, Kururunfa a Sūparinpei. Okrem Gekisai Kata, ktoré sú dielom majstra Miyagiho, pochádzajú všetky ostatné formy z Číny. Tenshō zaviedol so systému opäť majster Miyagi ako prepracovanú čínsku Kata Rokkishu.

Sanchin, Seisan a Sūparinpei pochádzajú od majstra Higashionnu, presnejšie z času pred jeho cestami do Číny. Naučil sa ich od Juhachira Kanken (štýl 18 buddhov - Shiba luohan quan). Ostatné kata priniesol majster Higashionna z Číny.

V Higashionnovom Naha te sa cvičila aj Koshiki naifanchi (Naihanchi), ktorá do štýlu prenikla z línie majstra Asona. Táto Kata je charakteristická pre rodinu čínskych Nanquan (južná päsť). Cvičievala sa na riasami obrastenými kameňmi, alebo na plti a rozvíjala dobrý zmysel pre rovnováhu. Neskôr bola v škole majstra Itosua rozdelená na tri časti: Shodan, Nidan a Sandan. Ich základným postoj je Naifanchi dachi, ktorý je modifikáciou Sanchin dachi a preto je charakteristickým pre štýly Shōrei. Postavenie bokov a spolupráca medzi kĺbami a svalstvom je rovnaká, ako v prípade Sanchin dachi. Neskoršie Kiba dachi  škôl Shōrin však podstatu týchto Kata zmenil, pretože tu Kiba dachi kladie dôraz na úplne iné aspekty (Tekki Kata I,II,III). Naihanchi Kata nebola majtrom Miyagim prebratá do jeho štýlu, následkom čoho sa v dnešnom Gōjū ryū už nevyskytuje. Sanchin má svoj pôvod v čínskej forme Happoren. Jej pôvodným cieľom bolo, dokázať ju predviesť na prevrátených čajových šálkach.

GŌJŪ RYŪ V NEMECKU

V nemecku je Gōjū ryū zastúpené viacerými nezávislými sekciami v DKV (Deutsche Karate Verband – nemecký zväz karate). Prvá organizácia pochádza z línie od majstra TOMOHARU KISSAKIHO a je zastúpená ako samostatný štýl v DKV FRITZOM NÖPELOM, zatiaľ čo FUNASAKO TOKIO vyučuje smer od GŌGENA YAMAGUCHIHO v organizácii International Goju-Ryu Karate-Do Renmei. Ďalšou organizáciou je JKF Gōjū Kai, ktorá pochádza z línie od SHOZO UCHITU a v DKV je zastúpená STANKOM KUMEROM.