Už dlhšie som si vravel, že aj ja napíšem o svojich zážitkoch z nejakého sústredenia. Keďže som nedávno jedno absolvoval, rozhodol som sa využiť túto príležitosť a tiež niečo napísať. Sústredenie sa tentokrát konalo v CBU Žilina a bolo zamerané na formu Heian nidan a formy kumite. V sobotu ráno ma privítalo chladné žilinské počasie. Po príchode som sa zvítal s kamarátmi a trénermi a opäť spoznal nových ľudí. Prvá časť bola zameraná na samotnú formu. Ako nám Senseji vysvetľovali jednotlivé kroky viac do detialov, žasol som nad tým, ako perfektne do seba jednotlivé kroky zapadajú pri správnom zasadení bokov a tým dodávajú technike ešte väčšiu účinnosť ako sme mali možnosť vidieť, keď nám Sensei Milan ukazoval správny postup techniky do makiwary, ktorá nápor presne zasadenej techniky nevydržala. Táto časť bola taká zaujímavá, že som si ani neuvedomil, že už ubehli 2 hodiny cvičenia. Vtedy ešte nastala jedna rozhodujúca udalosť pre moje karate a tou bolo uznať si, že to proste neviem a techniku musím študovať. Potom sa pokračovalo vo formách kumite. Pre každú techniku sme sa učili použitie v jej kihon aj jiyu forme. Na karate ma vždy najviac fascinovalo použitie jednotlivých techník, pri každej novej technike, ktorú som sa učil som si hneď kládol otázku : „ako sa to dá použiť v praxi?“ a žasnem zakaždým, keď sa to dozviem. Inak to ani nebolo v tomto prípade. Cez ďalšiu prestávku pokračovala výuka vo forme dialógov. Učili sme sa ako sa pýtať a ako odpovedať. Možno to vyzerá zvláštne, ale kto bol na seminári mi určite rozumie, že ani takáto vec, ktorú veľa ľudí považuje za samozrejmú, že ovláda, by boli v tej situácii prekvapený. Rovnako aj dôležitosť pýtania sa otázok dostala pre nás úplne iný rozmer. Večer po tréningu sme sa opäť dobre zabavili, pokecali si a popozerali nejaké videá, z ktorých aspoň mne padala sánka dolu, keď som videl ešte hlbšie použitie techník. Na druhý deň následovali ďalšie veci z kumite a potom rekapitulácia všetkého, čo sme sa na seminári naučili. Toto bolo opäť zlomové, lebo sme si pri práci vo dvojici uvedomili aké rozhodujúce je stáť vo správnom postoji, mať správne natočené telo a vykonať správny pohyb s rukami, čiže hlavne, aké dôležité je následovať výuku svojho učiteľa. Posledná hodina bola pre mňa naozaj náročná, bojoval som najmä s nechuťou a smädom, ktorý ako som sa dozvedel neskôr, s tým súvisí oveľa viac ako som si myslel. Z tohto seminára som si odniesol množstvo cenných skúseností a poznatkov, ktoré sa budem v budúcnosti snažiť čo najlepšie v mojom karate uplatňovať. Chcel by som sa takto ešte poďakovať Senseiom za úžasný seminár a všetkým, ktorí tam boli so mnou, ktorí mi pomohli, aby som sa mohol posunúť o krok ďalej. Ešte by som chcel dodať, že som si už počas seminára uvedomil, že výuka prebieha každú jednu sekundu, takže to bola výuka naozaj intenzívna. Som rád, že som mal možnosť utužiť vzťahy so starými kamarátmi a zároveň si vytvoriť vzťahy nové. Na koniec ma čakala už len cesta späť do Bystrice s príjemným pocitom z tohto seminára.

Tomáš Sokol

1.kyu Dokan Dojo

Bratislava