Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 30-12-2024, meniny má Dávid
pasik
Dokan
Bojové umenia v CBU Dokan
Aktuality
Kurzy a semináre
Kde nás nájdete?
E - Shop
Dokan TEAM
Vyhľadávanie:
Novinka! E-magazín
Členská zóna
Video materiály
Kyudo
Zaujímavé dokumenty
Články
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
Slovník pojmov
Doporučené linky
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

Seminár Bojutsu bol za mojho pôsobenia v Dokane prvý kobudo seminár, na ktorý som sa po 'koštovke kobuda' na zimnom seminári veľmi tešil.

Ráno bolo vcelku normálne napriek piatkovo-večerným aktivitám. No dobrý pocit netrval dlho, keď prišla netradičná rozcvička v podobe mačacích klikov, výskokov z drepu a od soboty zrejme už povestných lietadielok. Kto nevie čo to je, tak hádam zistí na tréningu.
Našim v Dúbravke to už Peťo predviedol, tvárili sa rovnako hrozne ako my na seminári.

Po poctivom odskákaní som riešil dilemu, či sa posadiť do seizy, alebo odpadnúť, lebo takto z rána to bolo na mňa dosť. Avšak nejako som to ustál, a konečne prišla odmena v podobe prvých cvičení s palicou. Začali sme jednoduchým prechytávaním a točením palice. Išlo mi to pomaly a ťarbavo, ale v hlave som už samozrejme myslel na aplikácie :) Po zoznámení sa s palicou sme sa rozdelili na dve skupiny. Na tých čo už niečo vedia a čo nevedia ešte nič.
My 'pokročilejší' sme sa po zopakovaní Renshuho Shodan začali pomaly učiť druhú formu Renshuho Nidan. Keď nám ju sensei Milan prvý krát zacvičil tak mi padla sánka a už som ani nevedel ktorá ruka je ľavá a ktorá pravá. No napriek zložito vyzerajúcej kata sme sa pomaly techniku po technike dopracovali k štádiu keď sme ju aj my vedeli celú odkráčať :)) Samozrejme teraz bude na nás kto ju ako bude doma vybehávať. Ja dúfam, že si občas nájdem čas, veď škoda by to bolo zabudnúť.

Po ako-takom zvládnutí kata prišla vytúžená časť - precvičovanie aplikacií. Toto som s palicou ešte nikdy nerobil, tak som kukal ako vyoraná myš na každý pohyb a každý detail. Po prvej aplikácii som hned nabral predstavu ako z ázijského bojové filmu, kde stojím uprostred veľkej lúky a palicou odháňam desiatky zlých vojakov a zachraňujem svet. Keď som však dostal prvýkrát po prste, hned som vedel ktorá bije.
Pri precvičovaní som mal v sebe taký zvláštny pocit. Neviem to presne popísať, ale cítil som sa ako s kalašnikovom v ruke. Palica je proste nástroj, ktorý jednoduchými pohybmi dokáže napáchať množstvo škody. Je v nej neskutočná sila a nedokážem si ani predstaviť následky keď by som dostal plný úder.
Veď stačilo mi raz, ked ma palica 'pohladila' po hlave a pol hodiny sa mi v nej točilo a pískalo mi v uchu :) Ako čas bežal, stihli sme prebrať asi 4 aplikácie a bol tu koniec prvého dňa. Bol som už aj celkom rád. Posledné chvíle mi už dosť klesala pozornosť, ktorej si palica vyžaduje oveľa viac ako bežný tréning. Tí ktorím sa prihodilo menšie zranenie sú toho viac ako dôkazom.
S líhaním do postele som si ešte v duchu chválil, že fajne, že to nebolo až tak veľmi fyzicky náročné. Čo však prišlo ráno ma do reality prebralo lepšie ako kúpanie sa v marcovom potoku. Svalovku som mal na každom jednom svale, na celom Ivovi, hádam aj na očných viečkach. Keď som ubolený položil nohy z postele na zem, a spomenul som si na lietadielka, tak na mňa doľahla panika a rozmýšlal som že nikam nejdem :D Samozrejme platí, že na čo najviac myslíte to sa aj stane. Keď sensei Milan zahlásil rozcvičku ako v sobotu, tak som preklínal všetkých svätých.

'Nejak bolo, nejak bude..' vravím si dychčiac pomedzi výskoky z drepu. Po rozcvičke sme si zopakovali obe kata a pokračovali v študovaní aplikácii. V nedeľu s nami bol aj sensei Robko, tak bolo ešte veselšie. Za 3 hodiny sme stihli prebrať základné aplikácie ku kata a bol tu koniec tréningu. Pozbierali sme úlomky z polámaných palíc, ktoré sa v rukách senseia Milana lámali hádam samé a šli na tradičnú kofolu.

Tam sme sa popri niekoľkohodinovom bombardovaní vtipov dobre najedli, uhasili smäd a pobrali sa každý svojou cestou.

Tento seminár mi určite hldboko utkne v pämäti. Zoznámil som sa s ďalšou veľkou oblasťou karate, ktorá je zaťiaľ u mna veľká neznáma. Dúfam, že semináre Kobudo tu budú pravidelne, určite sa každého veľmi rád zúčastním.

Ivan Ivanco,
4. kyu,
Dokan Dojo Bratislava.
nacitavam
zavrieť