Každý seminár je iný a každý je niečím výnimočný. My píšeme len pár riadkov, hoci by sa o tomto Taikai – seminári dala napísať snáď i celá kniha.

 

Všetko to vypuklo ráno medzi 9 až 10 hodinou, keď sme sa postupne zišli v Centre bojovych umení v Žiline. Každý prifrčal iným dopravným prostriedkom, z inej časti Slovenska, za iných podmienok... No všetkých nás spájala jedna vec: to prečo sme tam prišli...

 

Príchod bol plný úsmevov, objímačiek, no veľmi rýchlo prešiel do tréningu, kde sme sa my, karatisti na prvý pohľad vyzerajúci ako skupina, snažili ako skupina i fungovať. Rozdelení do 3 radov sme vymakávali kata za kata. Avšak kolektívne vytvorený štýl cvičenia „mexická vlna“ pochopiteľne neprešiel cez prísne merítko senzeia Miňa a našim cieľom sa stalo: „Byť ako jeden“. No len keby to bolo také jednoduché. Tu sme začali postupne chápať, že nesústredenosť a nepozornosť hociktorého z nás môže zapríčiniť nesústredenosť a pozornosť celej skupiny na posun o krok späť a opakovanie celej techniky. A tak, síce postupne a pomaly, no predsa, skupina cvičiaca v Dojo prestávala byť rozbitá na desiatky malých vodných záhybov, ale stala sa z nej jedna veľká vodná masa zhodujúca sa v smere, čase a pohybe. No ale z rezervou samozrejme, aj napriek tomu sa neskôr našli dve a viac „os“ znejúce na znak pochopenia, ktoré akosi odvial vietor a bolo ich počuť až trošku neskôr =). No čo už, chybili sme dá sa povedať všetci, ale o to tu sčasti aj išlo + poučiť sa z toho....

 

Ďalší tréning bol zameraný na kihon ippon kumite a jiyu ippon kumite. Vytvorenie dvojíc nám umožnili lepšie sa medzi sebou spoznať a rovnako sme dostali jedinečnú možnosť vyskúšať si využitie techník s ľudmi z iných telocviční, na ktorých nie sme zvyknutí a od ktorých sa môžeme všeličo nové naučiť a odkukať. Krása spoznávania sa však trošku vytratila, keď sme začuli slovo ,,Bronzový kôň“, do minúty sme sa už totižto všetci spoločne triasli v milovanom postoji a odrátavali zvyšné sekundy...      

 

Za odmenu sme počas prestávky mali jedinečnú príležitosť okoštovať kulinárske umenie Robinovho ocina a pár nováčikov zažilo svoju prvú skúsenosť s našim ,,kuracím mäskom“. Guláš bol úžasný a nedalo sa mu nič vytknúť, dokonca aj Zuzka, ktorá nie je práve gulášová sa vyjadrila na jeho adresu veľmi pozitívne. Misky sa okamžite vyprázdnili a vzápätí rýchlo umývali, aby sa ďalší hladoši mohli tiež posilniť. Takže pre nás bol tento guláš skutočná delikatesa.

 

Čo sa týka tretieho tréningu: sústredený bol najmä na veci, ktoré sú v prípade nebezpečenstva naozaj užitočné. Počas dvoch hodín sme venovali svoju pozornosť a aktivitu sebaobrane pri škrtení. Znovu sme vytvorili dvojice, ktoré sa neustále obmieňali a umožnovali nám tak zažiť si rôzne typy súperov. Bola to fantázia, najmä pre ten nádych reality, ktorý ste pocítili zakaždým, keď vám kamárat jemne ,,ubral kyslík“ =) ...

 

Na záver večera si modré a hnedé pásy pripravili bombový večerný program, pri ktorom sme sa striedavo smiali, otvaráli ústa a tlieskali. Celé to začalo cvičením kata: po samom, po dvoch alebo v skupinách, a človek si zrazu uvedomil, že má prečo na sebe makať, i keď má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. Za tým nasledovala zábavná časť programu, kde si aktéri sem-tam zalietali vo vzduchu, vytvorili novodobý Matrix a zahrali vtipné príbehy, vytvárajúce salvy smiechu v celej Dojo. Čo sa nám páčilo asi najviac bol Dajo v prezlečení za moderného ,,hip-hop mnícha“, ktorého priama reč bola naozaj neopísateľná, a to doslovne =)

Program ukončili sympatickou pesničkou, ktorá sa dúfame, čo najskôr dostane na CD alebo aspoň na YouTube, a po nej nasledovala tombola, v ktorej bol každý šťedro obdarený. Hlavnú cenu – gitaru, získal zaslúžene náš oslávenec senzei Miňo, ktorý nám potom v noci hrou ukázal, že sa naozaj dostala do tých správnych rúk.

 

Na ďalší ďeň nad nami už trošku víťazila únaha, ale väčšine z nás sa ju podarilo presvedčiť, aby sa vrátila až večer, keď už budeme doma. Nasledovali posledné dva tréningy: prvý bol zameraný na Kyudo, ktoré nám predviedla Ivka a druhý bol špecializovaný na Ninjutsu, ktoré ovláda Tomáš. Obom to išlo úplne super a oba štýly nás úprimne zaujali.

 

Po takých fajn oddychových tréningoch, kde nebolo takmer vôbec využívané napätie, nám senzeii pripravili milé prekvapenie vo forme mondó namiesto zvyšku tréningu a my sme tak mali možnosť spýtať sa na to, čo nás zaujíma alebo trápi. Videli sme klikový duel medzi Tomášom a Diou a znovu si o niečo viac uvedomili o čom všetkom je a čo všetko nám dáva toto bojové umenie. Tento seminár v nás zasial ďalšie semienka, ktoré sa budú stále pýtať na svetlo a upozorňovať na seba a verím, že nikdo z nás ich nezatisne späť do tmy.

 

Veľmi pekne ďakujeme senzeiom aj všetkým ostatným, že sme s nimi mohli stráviť skutočne krásny víkend (kde sme si

vybehali určité formy, ale sa aj naučili veľa nového)... Ďakujeme.

 

Natália Marčanová

4.kyu

telocvičňa: Kysucké Nové Mesto

                

Terézia Králiková

4.kyu

telocvičňa: Kysucké Nové Mesto