Tohtorocný letný seminár sa nekonal ako už tradične niekde pri mori ale dostali sme možnosť stráviť ho v Nemecku v Budokane v rámci BSK. Seminár bol užasný. Nielen po technickej stránke kde sme sa zdokonalili a vybehávali detaily z kata No Iga Sho a Dai ale mal pre nás veľkú hodnotu aj vďaka tomu, že sme tam mohli spoznať senseia Wernera Linda a jeho žiakov. Pri rozhovoroch s majstrom a niektorými jeho žiakmi sme sa toho veľa dozvedeli a hlavne sme mohli zistiť akí sú to ľudia. Je to krásne vedieť že na svete je viac takých ľudí ktorým záleži na tom kam sa svet uberá a ktorý sa snažia pre to aj niečo urobiť. Keby mi niekto pred pár týždňami povedal že je na svete ešte niekto podobný ako naši sensei, s rovnakou alebo podobnou ideou, asi ťažko by som mu veril. V Nemecku som mohol však na vlastné oči vidieť že je takých ľudí viacej.  Všetko to k čomu nás viedli naši učitelia (Róbert Mrňák a Milan Poliak) a to akým spôsobom nás vychovávali sme mohli vidieť rovnako aj v BSK. Je to len potvrdenie toho že sa uberáme dobrou cestou.

Bol to môj prvý týždňový seminár a po prvý krát som sa stretol s členmi a učiteľmi v BSK a zanechali na mňa veľký dojem. To ako nás prijali medzi seba ,ako priatelov-rodinu, to akí sú skromní a láskaví aj napriek tomu že patria k najlepším bojovníkom na svete. Veľmi sa mi páčili rozhovory s majstrom Wernerom Lindom ktoré vznikali spontánne a z ktorých sme sa veľa dozvedeli o ideách a ceste BSK. Veľmi sa mi páčili tréningy s člemni BSK kde som sa mohol naučiť napríklad základy z Ken Džutsu ako aj naše tréningy kde sme cvičili hlavné kata nášho systému a kde som si ich mohol viac osvojiť. Navždy ostane v mojom srdci tréning na nádhernom kopci s viničom. Tá jemná tráva, vôňa stromov, silný vietor a čerstvý vzduch, to sú úžasné podmienky pre študovanie karate a všetkého čo s tým súvisí.Keď prišiel čas odchodu, nikomu sa nechcelo ísť domov. Niekto aj slzu vyronil. Všetci chceli ostať spolu a prežívať také pekné chvíle ako celý ten týždeň.

Každý si z tohto seminára odniesol to čo potreboval a zistil na čom môže ešte popracovať. Keď sme sa lúčili v Bratislave na benzínovej stanici videl som, že v očiach každého z nás sa odráža plameň ktorý znovu rozdúchalo v našom srdci spoločné úsilie a práca ktorú sme na sebe robili počas celého seminára a teraz nám už ostáva len nenechať ho vychladnúť a rozšíriť ho aj do ďalších sŕdc ktorých sa dotkneme. No nič z tohto by však nebolo možné keby sme nestretli našich senseiov a tí by neprešľapali kus cesty pred nami a nesvietili by nám na cestu svojim zapáleným srdcom. Chce to určite veľké odhodlanie, odvahu,  vieru a trpezlivosť. Týmto im chcem veľmi poďakovať za všetko čo pre nás robia a že nám umožnili zažiť taký zážitok akým bol tento seminár v Bensheime. Ďakujeme!

Krajči Michal
Dokan Dojo Martin