4. - 6.marca som sa konečne zúčastnila aj seminára karate nie len tréningov, vlastne vďaka tomu že sa o týždeň presunul. Som si v duchu povedala, že sa presunul preto, aby som aj ja mohla ísť :) a niekto chce, aby som tam bola a neľutujem. Bol ako ušitý presne pre nás, pre biele pásy (10.-8.kyu). Je to naozaj niečo úplne iné, berie sa tam všetko do detailov, aby sa to na tréningoch mohlo už len vybehávať.  

 Seminára sa zúčastnilo veľa ľudí, prišli aj z Kysúc a Martina, ale prvý deň všetci ešte neprišli. V piatok večer sme začali so sebaobranou na zemi. Učili sme sa všetky možné kombinácie obrany na zemi, či už proti škrteniu, úderom alebo ako sa udržať vo víťaznej pozíciu keď ju už dosiahnete.  Je to ozaj dobré učiť sa niečo také, jediná vec čo sa mi moc nepáči je ten nedostatok kyslíka keď ja som útočník a ten čo sa bráni skončí na mne :).

V sobotu prišli už aj karatisti z Kysúc a Martina. Rozdelili sme sa do skupín podľa pásikov a každá skupinka dostala inštruktora z našich kolegov s čiernymi pásmi, ktorí dostali úlohy, naučiť nás novú kata.  My sme sa mali naučiť kingeri  kata, myslím že na prvý krát nám to išlo, ale budeme si ju musieť opakovať nielen na tréningoch a dávať veľký pozor na detaily, v mojom prípade ich je teda dosť  :). 

Sobota bola dosť náročná, tréning začal o desiatej ráno a skončil až večer samozrejme sme mali prestávky. To sme si posadali okolo stolov a každý jedol čo si priniesol a čo bolo na stole  a debatilo sa, niekto viac niekto menej.  Na obed sme si spravili dámsku jazdu a šli s babami do pizzerky na polievku.   

Potom prišli na rad nage waza, hody, hmm ja naozaj nerada padám ale myslím, že keď máte dôveru v toho druhého a viete padať tak sa to dá i keď drobným zraneniam sa nie vždy dá úplne vyhnúť aj keď viete ako na to. Zrejme preto som v sobotu odchádzala z tréningu ako Jofre de Pejrak ale to mi nezabránilo prísť na tréning aj v nedeľu.

Na niektoré biele pásy čakali v nedeľu skúšky. Nie je to jednoduché nepomýliť sa keď na vás hľadí toľko ľudí, dôležité je byť sústredený ale uvoľnený. Všetko sme predsa brali na tréningoch, ale niektoré veci niekedy nejdu. Silou mocou sa snažíte o kiai a ono nie a nie aby z vás vyšlo :). Ale nakoniec všetko dobre dopadlo a kolegovia zpáskovali.  Potom sme si opakovali čo sme sa za predchádzajúce 2 dni naučili a sensei

Za tieto 3 dni sme sa toho veľa naučili. Neustále nám pomáhal a usmerňoval sensei Robert Mrňák ale aj ostatní senpaji – Katka Królová, Michal Krajčí, Dávid Pĺž a Martin Bulej. Venovali sa nám naozaj naplno. Odchádzali sme mnohí unavení, ale plní zážitkov. Som veľmi rada, že som súčasťou tohto kolektívu a mám pocit, že tam naozaj patrím. Dúfam, že sa teda ešte na mnohých seminároch spolu uvidíme, zacvičíme si, porozprávame sa a odnesieme si každý pekný zážitok.