Určite poznáte ten taký dobrý pocit, keď sa blížite k žltým dverám (teraz už aj popísanými, nejakými “šikovnými“ ľuďmi) od nášho CBU v Žiline. Potom vstúpite a čaká vás vrelé privítanie od všetkých, ktorí už tam svojou kratšou alebo dlhšou prítomnosťou vytvorili priaznivú atmosféru a vtedy je jasné, že každá sekunda bude stáť za to. A inak tomu nebolo ani tento týždeň na seminári, na ktorý sme my dve prišli v utorok. Po príchode sme boli celkom prekvapené, pretože aj keď sme na veľa seminároch neboli, nezažili sme taký, na ktorom by nás bolo iba šesť. Preto sme všetci vďační senseiovi, že  pre nás obetoval svoj voľný čas, hoci ho mohol stráviť s rodinou a zároveň to pre nás predstavovalo výhodu - mohlo sa nám dostať viac pozornosti vzhľadom na náš počet.  Nasledovalo zoznámenie sa s pár novými tvárami, ktorých mená si nebolo ťažké zapamätať, a potom pokračoval úvodný tréning, na ktorom sme sa dozvedeli veľa nového o akupunktúrnych dráhach a tak isto o cvikoch s nimi. Je to fascinujúce, ako sú jednotlivé orgány ľudského tela vo vzájomnom spojení a harmonicky spolupracujú. Vyzerá to ako dokonalý stroj. A ešte krajšie je, ako bojové umenie, ak sa cvičí správne, dbá o zdravie človeka (alebo umelca?).   Keď hovoríme o umení, seminár nám ponúkol aj trochu iného umenia ako toho bojového. Hlavne hudbu - hru na gitaru a spev, ktorý sme sa poniektorí  “okúňali“ praktizovať, ale uvedomili sme si prepojenie týchto dvoch odlišných a zároveň podobných umení, a preto strach hodíme za hlavu a nabudúce prispejeme viac.

Každý večer, už unavení a nedočkaví sme si pozreli film. Podaktorí to nevydržali a padli únavou do sladkého spánku a nedopozerali ho dokonca. Stalo sa nám aj, že sme boli zadívaní a zapozeraní, a kde to čo to, z ničoho nič nám vyplo film lebo nebol celý. Ešteže to nebolo na konci…lebo dívať sa na celý film a nevedieť ako skončí by bolo celkom nepríjemné. Tak sme hneď našli náhradu, no ani to nebola žiadna výhra, teda aspoň pre tých, menej ovládajúcich angličtinu, keďže nasledujúci vybratý film bol bez dabingu a bez tituliek…a tak podaktorí možno znovu upadli do spomínaného sladkého spánku :) . No aj napriek komplikáciám sa nám filmy páčili. A ráno, nabití energiou, ktorá sa zdržiava v dojo, kde sme spali, sme pokračovali s jiu jitsu, ktorým sa nám začal posledný deň.

Ďalšou zaujímavosťou seminára bolo narábanie so zbraňou - nunchaku. A tak sa z dojo ozývali občasné tupé zvuky- stretnutie nunchaku s našimi kosťami a následné stonanie od bolesti, ktoré sme však považovali za súčasť tréningu.  Neodradilo nás to ani na sekundu, ba dokonca sme napriek modrinám ostali motivovaní.  Páči sa nám, že pri cvičení s touto zbraňou si človek nemôže dovoliť byť nepozorný, zvlášť keď s ňou ešte nevie dobre manipulovať.

Veľmi lákavé a poučné boli takisto aj debaty na rozličné témy, medzi nimi aj vzťahy medzi ženami a mužmi, vrámci ktorej nám Sensei dokonca ukázal aj jedno konštelačné cvičenie „vnútorná žena a vnútorný muž“. Vyskúšali sme si zavnímať tieto energie, čo bolo pre nás možno niečím novým - cítiť tú danú energiu ktorá sa v nás nachádza.  Ešte presne nevieme, čo výsledok tohto pre nás znamená, ale dúfame, že to v správnom čase pochopíme.

Každý deň sme boli na vynikajúcom obede (aby Shen nebol hladný, ako povedal Paťo :)),  takto posilnení sme sa vrátili naspäť a pokračovali v tom čo nás všetkých baví. A tak nám tento seminár ponúkol lepšie spoznanie našich spolu-karatistov a hlavne aj nás samých, a preto bolo pre nás obrovským prínosom byť jeho účastníkmi. Každý jeden človek niečím prispel do spríjemnenia atmosféry a tak naše ústa vyzerali stále ako parabola :). Mohli sme si objasniť  to, čo sme zabudli a dobehnúť to, čo sme doteraz nevedeli. Takéto skvelé  prázdniny sme strávili pod vedením senseia Róberta Mrňáka. Preto každého srdečne pozývame a tešíme sa na ďalší seminár (hádam nás Gabika naučí pliesť náramky a Kristína niečo zaspieva).

Pekný deň prajú

Gabriela Tisoňová a Kristína Gejdošová