Dňa 16.11.2012 až 18.12.2012 sa v CBU Dokan - Žilina konal seminár pre stupne 9.-7.
kyu pod vedením senseia Roberta Mrňáka. Veľmi som sa naň tešila, hlavne kvôli tomu že
som mala páskovať. Po príchode do centra nás tam bolo málo no postupne sme sa rozrástli
a začali sme s prvým tréningom: ako sa brániť proti útočnikovi a vedieť si udržať správnu
vzdialenosť, proti hákom a fackám. Preberali sme to úplne dopodrobna, pričom zisťujeme
koľko tam je detailov a pri nepozornosti je veľká pravdepodobnosť že dôjde k zraneniam - či
už na ulici alebo na samotnom tréningu, no to však patrí k tomu. Preto by sme sa mali snažiť
o čo najlepšie vyprázdnenie odpadkov z hlavy, ako to bolo povedané aj vo večernom filme.
Po ktorom sme si pustili ešte pár videí a unavený sme zaľahli do svojich provizórnych postelí.
Taktiež ako to na seminároch býva porozkladali sme si stolíky, a cez prestávky prišla téma aj
na Dojokun, pri ktorom vznikali rôzne zaújímavé témy na rozhovor.

Medzi týmito troma dňami strávenými na seminári bola sobota tou najzáujímavejšou, ráno sa
nám tréning začal o 10:00 kde sme sa porozdelovali do jednotlivých skupín na svoj pásik, a
cvičili jednotlivé techniky. Senpaji Katka, Michal a Dávid nám pomáhali správne pochopiť
ako sa jednotlivé techniky robia a popritom nás opraviť v tom, čo sme robili zle.
Po prvom tréningu niektorí išli pomáhať Dávidovi s gulášom pri ktorom sme si aj poplakali
teda hlavne ja, lebo cibula , je tou najväčšou hrozbou pre moje "očné senzory", vždy ma
dokáže rozplakať. Ale popri tom všetkom som sa naučila aj ako variť vegetariánsky guláš,
ktorý bol veľmi vynikajúci.
Večer sme si všetci posadali za stolíky najedli sa sójového gulášu, ktorý sme navarili
spoločnými silami. Takto najedení a očakávaní čo sa bude ďalej diať, prišiel Jakub s
heligonkou a začal pre nás hrať všeliaké veselé pesničky, či už tirolské, ľudové alebo
vianočné. Všetci sme boli nadšení Jakubovým talentom, a tak sme sa nevedeli nabažiť tej
hudby. Stále a stále sme chceli aby hral. Bolo to niečo nové, fascinujúce a bolo nám fajn.

Potom nám vyššie pásy povedali o hre mestečko Palermo, a tak sme sa do nej s chuťou
pustili, pri ktorej sme sa tak neskutočne zabávali, ako aj pri tom keď nám Dominik hral na
flaute :) Mnohých zaujal nový hudobný nástroj ukulele ktorý bol neodmyslitelnou súčasťou
každej prestávky. Je zaújímavé ako človek dokáže vytvárať melódiu s rozličnými nástrojmi
či už to je heligónka, ústna harmonika alebo flauta. Každý niečím prispel a to vytváralo tú
príjemnú atmosféru, aká sa v dojo vždy nachádza.
Viem, že tu píšem viac menej o tej zábavnej stránke semináru ako o tej praktickej ale to bolo
na tom to najzábavnejšie. Proste celé karate je krásne :)

Nedeľa bol posledný deň nášho semináru, kde sme opakovali techniky zo soboty a preberali
ich do detailov. Niektoré sú, teda aspoň pre mňa, dosť zákerné (napr. jeden z hodov Seoi
Nage), no musím byť dosť trpezlivá aby som sa ho naučila a aj to nás učí dojokun, byť
trpezlivým.

Niektoré biele pásy (ale aj ja) sa pripravovali na skúšky. Na konci ich Sensei vymenoval a
všetci čo mali, spáskovali. Týmto im ešte raz gratulujem, len tak ďalej :)

Pekný deň praje Gabriela Tisoňová 8.kyu