V tomto mojom zápisku zo semináru, ktorý sa konal v Bratislave v dňoch 17-18.11.2012 by som chcel vyjadriť svoje pocity, nové skúsenosti a opísať chvíle, ktoré som mal možnosť prežiť za tieto 2 dni. Tento seminár bol zameraný na Ne wazu - Jiu Jitsu pre 9-7.kyu
Všetko sa to pre mňa začalo zvonením budíka o 5:00 sobotňajšieho rána. Okamžite po prebudení som vedel, že je to tu. Že sa začína niečo, čoho som sa dlhú dobu nemohol zúčastniť. Kvôli podstúpenej operácii som vynechal skoro 2 mesiace tréningu karate.
O to väčšia radosť nastala ihneď po prebudení. Po zbalení posledných drobných vecí do môjho ruksaka a skromných raňajkách ma čakali 2 km chôdze na vlak. Ihneď po nastúpení do vlaku som netrpezlivo čakal nato, kým sa vlak pohne . Nasledujúcou zastávkou bolo Kysucké Nové Mesto. Tu moje cestovanie nadobudlo úplne iný rozmer, pretože som nebol od tej chvíle sám, ale už v sprievode mojich 2 kamarátok. Cestovanie sme si vyplnili rozhovormi, ale najčastejšie vtipkovaním. Asi preto mi cesta tak rýchlo ubehla, pretože jedna sranda striedala druhú.
Po príchode na miesto, kde sa seminár konal sa vo mne začali miešať rôzne pocity. Dobre som si uvedomoval, že som dlho necvičil, ale hlavnou obavou bolo asi to, že som nikoho okrem mojich 2 kamarátok nepoznal. Po prezlečení do kimona som vstúpil do Dojo. V tom momente sa moje nazvem to „obavy“ ihneď rozplynuli nakoľko som videl ľudí, z ktorých som mal dojem, že majú rovnaké záujmy ako ja. Dlho to netrvalo a po krátkej rozcvičke som sa pridal ku ostatným. Skôr ako som sa nazdal, som úplne prestal myslieť na počiatočnú neistotu v ktorej mi rozhodne dopomohli všetci zúčastnený. Atmosféra bola výborná, ako aj naši učitelia, ktorý nám všetko dopodrobna s ľahkosťou a trpezlivosťou vysvetlili. Našou najväčšou radosťou boli asi pokroky, ktoré sme pod ich vedením dosahovali. Myslím si, že každý sa snažil zo seba vydať maximum úsilia a pozornosti pri praktikovaní techník. Po pár hodinách cvičenia mi už ostávala iba malá hŕstka ľudí, ktorých som ešte nepoznal. Na sklonku dňa a po ukončení semináru v tom dni sme sa v hojnom počte išli navečerať do Čínskej reštaurácie z ktorej som si tiež odniesol nejeden veselý zážitok. Až v reštaurácii som sa dozvedel u koho budem môcť prenocovať. Nebol to nikto iný ako kamarátka z Bratislavy, ktorá so mnou tiež cvičila. Za dovoz prenocovanie a odvoz môžem ďakovať hlavne jej a jej otcovi, nakoľko som najdlhší čas strávil s nimi. Taktiež aj s ostatnými členmi rodiny s ktorými som sa zoznámil až po príchode ku nim domov. Touto cestou by som sa im rád ešte raz čo najsrdečnejšie poďakoval za všetko.
Druhý deň semináru prebiehal v rýchlejšom tempe, nakoľko bolo menej času na nácvik.
V tento deň sa zopakovali v rýchlosti techniky z minulého dňa, ku ktorým sa pridali aj ďalšie, nové techniky pre vyššie technické stupne. Osobne si myslím, že každý na sebe mal možnosť spozorovať pokrok smerom dopredu a všetci sme sa vracali domov s množstvom nových skúseností a zážitkov, na ktoré budem veľmi rád spomínať .
Peter Podmanický 8.kyu
(IRKK) Dokan Dojo Kysucké Nové Mesto
