15. 12. 2012, 5:10 Týchto 5 čísel symbolizovalo niečo veľké. Áno dátum ukazoval na sobotu, deň kedy sa konal môj vôbec prvý (Mikulášsky) seminár v Bratislave. Nádych, výdych, posledné veci do ruksaku, raňajky a poďme na cestu.  

O hodinku neskôr už so mnou do autobusu a neskôr do vlaku nastupovala príjemná spoločnosť. Cesta vlakom aj napriek niekoľko minútovému meškaniu bola super,  naučil som sa hrať novú hru, a zistil som akú fantáziu môže mať človek a čo mu často behá po rozume.  J

Dobehnutie do šatne, rýchle prezlečenie, a vošli sme. Hoci v neznámom prostredí ale po pohľade na niektoré známe tváre som hneď vedel že aj tu sme vítaní. Prvá hra, oťukanie sa na novom teréne a neskôr aj pauza, kde som spoznal aj ostatných super ľudí.

Tréningy pokračovali v duchu hier a kobuda, ani som nevedel, že „bo“ ma bude baviť. Deň gradoval aj na konci 1. časti, najvyššie pásy na čele so senseiom si pre nás pripravili rôzne ukážky.  Prvý krát som videl umenie kyudo, rôzne ukážky so zbraňami ktoré vyzerali aj dosť bolestivo. Vrchol programu bolo prerážanie tehál, na ktoré som sa naozaj tešil ako malé dieťa.

Po skončení sme sa všetci zišli za jedným stolom, a naplnili sme si žalúdky rôznymi jedlami v čínskom štýle. Na odporúčania som si objednal pikantnú polievku ktorá síce otupila moje chuťové bunky, ale zároveň zahriala, veď ako sa hovorí: „ Čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Po nejakej dobe sme sa rozišli a každý sme išli pomaly spať. Týmto sa chcem aj poďakovať za spríjemnenie víkendu a hlavne prenocovanie Barborke a jej rodine.

Druhý deň (nedeľa) už bola trošku rýchlejšia, nebolo moc času a boli sme aj obmedzení vlakom. Zhon spomalilo asi až kyudo, kde sme sa naučili opäť niečo nové. Z ninjutsu som mal zase legálne točenie hlavy, ale to mi nevadilo pretože ma to bavilo, a naštartovalo na urýchlený odchod, rýchle prezlečenie a dobiehanie na električku. Lístky, vlak, asi pol hodinové hľadanie miesta na sedenie a už sme si uvedomovali že sme na ceste domov. Zhodnotili sme že to bolo síce krátke, ale splnilo to svoj účel.  Obohatený novými poznatkami, skúsenosťami a zážitkami sme sa v KNM rozišli a každý sme išli domov.

Juraj Janik

člen (IRKK) 

8.kyu Iga Ryu Kenpo Karate