Tento rok som mala možnosť  zažiť nový druh semiára. Samozrejme, že každý seminár je iný, ale ešte nikdy  sa nekonal tak blízko k môjmu domu a v Žilinskom centre. Čím ďalej, tým sa na týždňové semináre teším viac. Plus teraz som si zo sebou brala aj dvoch kysučanov, čo bolo proste super.  Táto základná časť samostatnej snahy o pokrok,ktorá mala byť už dávno zaužívaná ,nám chýba. Očividne sme tento prvý krok my zúčastnení spravili.

   Začalo to ako obvyle stretnutím starých tvárí a zoznámením sa s novými. Ďalšia vec, ktorej sa pred seminárom obávam a po ňom pekne spomínam je skupina. Už len ona sama o sebe je výzvou. Nehovoriac o zvládnutí vnímania a odnesenia si čo najviac do praxe. To je pre mňa všeobecný cieľ.  Preto je na seminároch najkrajšia práve prítomnosť skupiny a Senseiov. To, či túto ohromnú možnosť využívame, je na každom z nás. Tak isto,ako budeme seminárovať po seminári :) Motiváciu, snahu o pochopenie či pochopenie, čas na praktiku tam máme.

   Okrem nových techník, princípov kumi, sabaki waza, cvičenia vo dvojici či osve sme sa naučli veci, čo sa zdajú  byť banálne, no sú veľmi dôležité. Držanie tela, dýchanie, vnímanie všetkého a zároveň jedného-koncentráciu do hara. To sa zíde v živote každého ako soľ.

  Celý týždeň sa niesol  v duchu učenia - Sensei sa stali na jeden deň inštruktormi. A teda akými, keď po dvoch krátkych častiach vie lyžovať/boardovať  každý z nás, to posúďte sami. Ja musím povedať že Sensei Milan čo mal na starosti snowboard,mi ukázal pricíp od zapínania po oblúčiky a celé na novo som to konečne pochopila. Nebol žiadny problém v nedostatku vybavenia a odvozu. Vyskúšala som si jazdenie na motokárach a bolo krásne sledovať  tváre kamarátov po jazde. A nielen vtedy. Pri hre a spievaní,při rozprávaní vtipov. Všetci dávali niečo zo seba. Ja s úplne úprimnou prirodzenosťou ešte zápasím, tak si vážim takéto ukážky :)

   Deň čo deň sme zažívali niečo nové, čím ďalej ku koncu sme sa formovali  a pribúdali mondó. Ďakujem svojim spolucvičiacim a Senseiom  za ich otázky a odpovede z ktorých som si zobrala duševnú a životnú ukážku na praktiku. A dozvedela nové informácie alebo ich ďalšie zdroje.  Na konci som cítila, že sme ako skupina viac zjednotení a rada by som ostala a spoločne pokračovala. Či som pochopila a zobrala si vedomosti a zážitky do života sa dozviem teraz. V realite,kde bude všetko obsiahnuté v iných formách. Skontrolujem sa na tom nastávajúcom. Na záver chcem poďakovať

Senseiom za ich nekonečnú trpezlivosť  a všetkým za krásny týždeň.

Natália Marčanová,

Dokan, Kysucké Nové Mesto

Od 15.2. do 22.2. 2015 sa konal seminár v  Žilinskom Centre bojových umení.  Bol to prvý viacdňový seminár, na ktorom som sa zúčastnila. Keď som si pred začiatkom čítala bližšie informácie, zaujala ma téma:  Psychická regenerácia a rozvoj osobnosti prostredníctvom cvičenia bojových umení. Prehlbovanie pochopenia a aplikácií systémov Iga Ryu Kenpo Karate.

Dobrá nálada sa objavila už v nedeľu priamo na stanici, na mieste spoločného odchodu. Cesta vlakom bola sprevádzaná zábavnými kartovými hrami. Príchod aj prvý deň bol taký zoznamovací. Druhý deň sme išli na svah. Väčšina snowboardovala, ja osobne som sa venovala lyžovaniu. Nemám dobré lyžiarske schopnosti, ale sensei Róbert Mrňák mi pomohol trošku sa zlepšiť. Od utorka začali dni venované cvičeniu. Každé ráno sa začalo rozcvičkou a Zazen-om. Ja osobne som Zazen praktikovala prvýkrát a myslím si, že je to skvelé. Potom sme sa všetci spoločne naraňajkovali, trošku podebatovali a pustili sa do cvičenia. Začínali sme od základov, ktoré sú veľmi potrebné pre nás biele ale aj pre vyššie pásy. Cvičili sme aj pre mňa nové veci. Napr. rôzne páky či zhodenia. V praktikovaní nám pomáhali senseii aj vyššie pásy, všetci sme sa snažili byť pozorní. Každý deň ubehlo doobedňajšie cvičenie rýchlo a nastal čas obedu. Obed varil prevažne vždy niekto iný, celá organizácia bola o vzájomnej pomoci. Po obede sme sa venovali spoločnému rozhovoru, ktorý nám dal taktiež veľa. Keď sme poupratovali, pustili sme sa do poobedňajšieho cvičenia. Praktikovali sme rôzne dlho. Boli dni, kedy sme skončili skôr, boli aj také, kedy sa tréning Jiu Jitsu skončil o deviatej večer. Po skončení cvičenia sme zjedli večeru a venovali sa spevu, zábave, otázkam a odpovediam. Do spacáku som vždy išla s myšlienkami na rozhovory so senseimi a ostatnými žiakmi. Je zaujímavé vypočuť si skúsenosti iných aj vytvoriť si vlastný názor. Jeden večer sme strávili na motokárach. Bolo výborne, všetci sme si to užili. Vo štvrtok sme šli do akvaparku. Trochu sme si zaplávali, zabavili vo vode a niektorí sa aj zohriali v saune. Sobota bola posledný deň cvičenia. Techniky sme zlepšovali až do poslednej chvíle. Po úplnom skončení sensei oznámil trom bielym pásom, že boli úspešní a môžu postúpiť na 9. kyu. Aj ja som bola šťastne medzi nimi a s ostatnými som plná chuti a energie zlepšovať sa.

”Ťarcha” bežných dní ma trošku dobehla po skončení semináru, pretože tento týždeň bol plný oddychu. Oddych predstavoval spoločnosť priateľov, výlety a aj samotné praktikovanie.          

Na chvíľu sme sa stali súčasťou niečoho iného. Za túto príležitosť ďakujem senseiom Róbertovi Mrňákovi a Milanovi Poliakovi i všetkým, ktorí sa zúčastnili tohto semináru. Dúfam, že sa stretneme ešte na mnohých seminároch a budeme mať možnosť spoločne rásť po fyzickej aj psychickej stránke.

Nakoniec môžem iba dodať, že téma, ktorú som si prečítala pred začiatkom seminára, sa mi stala slovným vyjadrením tohto týždňa. Mala som to šťastie zažiť to.

Alžbeta Rajčanová,

Dokan, Bratislava