Vnímaj svoj stred, nájdi svoj domov, konaj z hara

Pre mňa osobne bol tento týždňový seminár veľmi silný, zážitkový a jedinečný. Áno, každý seminár je jedinečný, avšak tento vo mne zanechal naozaj silný dojem (a to už som zopár tých týždňových seminárov zažila ;)). Ani neviem asi úplne presne povedať čím to je, avšak tento seminár mi dal priestor na to ísť viacej do svojho vnútra, hľadať a nachádzať tam nie len odpovede, ale aj (snáď správne) otázky. A ako iste niektorí viete, niekedy je dôležitejšia otázka samotná ako odpoveď na ňu.

Seminárom nás sprevádzali naši skvelí senseii Milan Poliak a Róbert Mrňák, ktorí ma – tak ako už mnoho krát – veľa naučili iba tým akí sú a tým, že som ich mohla pozorovať a zažívať v rôznych situáciách, ktoré prináša práve týždňový seminár. Celý seminár sme boli vedení k tomu, aby sme si držali správnu pozíciu svojho tela, vnímali cez ňu lepšie svoj stred a svoje vnútro a na základe toho lepšie vnímali aj okolití svet, situácie a vedeli aj podľa potreby danej situácie správne konať. Správny postoj - ten fyzický ako aj psychický - sme trénovali v dojo na tréningoch, ako aj mimo nich. U mňa to každé ráno začínalo už postavením zo spacáku, ale samozrejme veľa krát počas dňa mi ešte unikala pozornosť a bol pre mňa vždy taký malý úspech, keď som si to uvedomila a opäť sa vrátila do svojho stredu – domov. Každodenné ranné cvičenie a prax v znamení chi kungu, meditácie a sústredenia sa na vlastný dych, mi v tomto smere veľmi pomáhali – viacej si zavnímať vlastné telo, zohriať ho teplom z vnútra a užiť si trochu toho ticha a pokoja medzi nádychom a výdychom. Áno, presne tak ticho a pokoj medzi nádychom a výdychom, skúsiť to vnímať aj keď len na chvíľu môžem len odporučiť :) Preniesť toto na tréningy, ale aj do bežných denných situácií, bolo častokrát výzvou, ktorú som sa denno denne rozhodla prijímať a popasovať sa s ňou.

Na tréningoch sme sa venovali prevažne úchopom a obrane proti nim, resp. vyslobodzovacím technikám z rôznych typov úchopov – inak povedané technikám z kumi kata. Keďže som mnohé z týchto techník a kombinácií už dlho nerobila, prípadne boli pre mňa úplne nové, bolo pre mňa super cvičiť tieto vyprosťovacie techniky. Samozrejme to všetko popri tom, ako sme si cvičili svoju pozornosť a neustále sa vracali k sebe, do svojho stredu. Každé yoi malo pre mňa nový rozmer. Samozrejme, že zmysel yoi som tušila už aj dávno pred seminárom, ale poznať teóriu a občas ju skúšať v praxi je niečo iné, ako ju praktikovať a pri tom objavovať nové dimenzie už poznaného. Preto píšem, že som len „tušila“ čo to yoi vlastne je. Sústrediť sa na správnu pozíciu tela, byť vo svojom strede a cvičiť z hara znie super, ale nebolo to stále také jednoduché. Mnohokrát nás senseii na to upozorňovali a sama si uvedomujem, že to je prax na celý život. V každom jednom momente.

Počas semináru sme mali možnosť zažiť, naučiť sa, či vyskúšať si niektoré aktivity či športy, ktorým sa bežne nevenujeme, ako je lyžovanie / snowboardovanie, jazdenie na motokárach, či plávanie v aquaparku. V mojom prípade bolo úplnou novinkou snowboardovanie :) Pravdupovediac som doteraz (do tohto semináru) ešte ani raz nebola na snowboarde a akoby z nenazdajky som sa učila na ňom jazdiť. Nebola som síce na takéto niečo veľmi dobre pripravená (hlavne nie, čo sa týka oblečenia), ale zato mi to veľa dalo – samozrejme okrem dobrého pocitu, zábavy a príjemne stráveného času s priateľmi. Sensei Milan nás učil od základov všetko, čo bolo treba o snowboarde a snowboardovaní vedieť, čím sa mu aj týmto spôsobom chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať a hlavne za jeho obrovskú trpezlivosť, ktorú s nami mal – ĎAKUJEM! Popri ľahkom kĺzaní sa po svahu na tejto fascinujúcej doske (ten koho to napadlo, alebo to vymyslel bol pán ;)) som opäť pocítila význam práce s vlastným ťažiskom a teda vlastne aj s vlastným hara. Ako ten snowboard úžasne reflektoval pohyby tela a práve tú prácu s tým ťažiskom. Doteraz som sa nad snowboardovaním takto nezamýšľala, ale po prvej skúsenosti začínam nadobúdať pocit, že má tento šport niečo do seba aj v rámci štúdia bojových umení :-D

Na záver by som chcela ešte pripomenúť myšlienku nášho učiteľa Wernera Linda, ktorý pri našom poslednom stretnutí hovoril ,život je o vzťahoch, o vzájomnom stretávaní sa s ľuďmi a užívaní si spoločne stráveného času. To je v skutočnosti dôležité.´ Počas tohto týždňa som si na tieto slová opäť spomenula, keď sme mali možnosť spolu v skupine zažívať rôzne spoločne strávené chvíle. A po seminári som si to uvedomila ešte väčšmi, aké je to šťastie a v určitom zmysle možno aj výsada mať vo svojom okolí ľudí, s ktorými sa môžem posúvať ďalej, s ktorými môžem zdieľať svoju vášeň, názory, postoje a navzájom sa jeden od druhého učiť. Vnímam preto budo skupinu ako ozajstný dar, nie len v rámci semináru, ale aj v rámci jednotlivých dojo, v rámci Dokanu celkovo, ako aj v rámci BSK. Preto ďakujem všetkým zúčastneným tohto pre mňa skvelého semináru ako aj tým, ktorí na seminári neboli a určitým spôsobom nám umožnili sa tohto semináru zúčastniť. Avšak veľké ďakujem patrí predovšetkým naším senseiom Milanovi Poliakovi a Robkovi Mrňákovi, ktorým z celého srdca ďakujem za ich vnútornú vytrvalosť, trpezlivosť, prácu na sebe aj s nami a navyše aj za ich čas venovaný nám a možnosť sa s nimi porozprávať aj osobnejšie, bližšie a pocítiť tak ich učenie z väčšej hĺby. ĎAKUJEM!

Ivana Strelcová

Bratislava Dokan dojo